Mesačnú stáž na Stálej misii SR pri OSN v New Yorku absolvovala 23 ročná študentka práva Žaneta Sedíleková. Víťazka piateho ročníka súťaže o najlepšiu esej na tému rozvojovej spolupráce si vďaka stáži zlepšila slovenčinu a začala sa zaujímať aj o rozvojovú spoluprácu. Dokonca uvažuje o magisterskom štúdiu rozvojovej spolupráce 

Akým témam si sa počas stáže v OSN v New Yorku venovala?

Mala som na starosti právnu agendu, ale robila som aj veľa vecí mimo práva. Keďže právo ma zaujímalo vždy a venujem sa mu už štvrtý rok, mám v ňom aj odborné znalosti. Keď som počas stáže dostala spracovať tému zodpovednosť štátu za ochranu civilistov, veľmi ma to potešilo, keďže už pred  stážou som o tejto téme veľa vedela a bola som si bola istejšia v tom, čo robím. Pre mňa však bolo úžasné aj to, že som nerobila len vo svojej sfére, ale aj v nových oblastiach. Keďže garantka mojej stáže, pani Valéria Zolcerová, má na starosti rozvojovú spoluprácu, často som sa venovala aj tejto téme.  Začala som z ničoho, keďže o rozvojovej spolupráci nemám takmer žiadne vedomosti a musela som sa v danej téme vzdelávať. Zisťovala som, aká je spojitosť medzi právom a rozvojovou spoluprácou. Veľmi ma to začalo zaujímať a dokonca som začala rozmýšľať, že keď skončím právo, možno si spravím druhého magistra v tomto odbore. Za najväčší prínos stáže považujem to, že som robila veľa vecí, o ktorých som dovtedy nemala žiadne znalosti, ale tým, že som ich robila, som znalosti kvázi nadobudla a dokonca som sa o tieto témy aj  začala zaujímať. 

Aká bola tvoja náplň práce?

Navštevovala som zasadnutia Bezpečnostnej rady(BR) a Valného zhromaždenia OSN, pričom tematicky som chodila na zasadnutia týkajúce sa rozvojovej agendy a medzinárodného práva  (napr. som dosť často chodila na Ukrajinu, Kosovo, resp. ebolu). Na zasadnutiach som písala poznámky a následne som ich spracovávala do správy pre Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Keďže sa v čase mojej stáže blížilo 69. Valné zhromaždenie OSN, veľa podkladov sme pripravovali práve pre Valné zhromaždenie. Pred začatím Klimatického summitu som pripravovala podklady pre summit. V rámci neho sa napr. konala jedna akcia o právach pôvodného obyvateľstva, na ktorú som pripravovala materiály, o čom to bude, kde sa to bude konať atď. To však bola skôr administratívna práca, nebolo to veľmi tvorivé, no na druhej strane som sa veľa naučila o právach pôvodného obyvateľstva. 

Veľmi oceňujem, že moja stáž bola značne dynamická. Niekedy som sedela 2 hodiny v kancelárii a písala, potom som sa presunula do BR a počúvala som, čo sa deje v Sýrii  alebo v Libérii. Bolo veľmi zaujímavé počúvať z prvej ruky, čo sa práve v tejto chvíli deje niekde inde na svete. Keďže som sa veľa presúvala, stáž nebola monotónna. Často som chodila aj na pracovné obedy či raňajky. Takéto neformálne stretnutia mi veľmi veľa dali, pretože som stretla odborníkov z rôznych kútov sveta.

Spomínala si, že si sa začala zaujímať o rozvojovú spoluprácu. Čo konkrétne ťa na rozvojovej spolupráci zaujalo?

V auguste bolo Predsedníctvo BR OSN v rukách Veľkej Británie a Briti mali ako svoju hlavnú agendu prevenciu konfliktov. Doteraz som sa na prevenciu konfliktov pozerala vždy z právneho hľadiska, ako môže právo zastaviť konflikty, ako mať lepšie inštitúcie, ktoré vymáhajú právo, v akých situáciách dokáže právo predísť konfliktom a podobne. Zrazu som si na stretnutiach s rozvojovými organizáciami uvedomila, že rozvoj je pre prevenciu konfliktov oveľa dôležitejší ako právo, pretože mu časovo predchádza. Bolo veľmi zaujímavé si uvedomiť, že prevencia konfliktov znamená, že medzinárodné spoločenstvo nielen zabráni konfliktu, ale zabráni aj akémukoľvek podnetu, ktorý by zapríčinil vzburu obyvateľstva proti vláde a pod. Rozvojová agenda sa venovala tomu, že isté štáty sú vďaka svojej geografickej a geopolitickej pozícii znevýhodňované (napr. štáty ktoré nemajú prístup k moru alebo malé ostrovné štáty). Keďže boli tieto štáty geopoliticky znevýhodňované, zaslúžili si investície do ich rozvojových systémov či rôzne ekonomické programy. Na základe toho som si uvedomila, že rozvojová spolupráca prispieva k prevencii konfliktov oveľa viac ako právo, pretože akonáhle pomôže nejakému štátu dosiahnuť minimálnu životnú úroveň, ktorá uspokojí miestnych obyvateľov, je veľmi nepravdepodobné, že nejaký konflikt vznikne. Právo nastupuje až potom, keď už je zrejmé, že konflikt nastane.

Musela si čeliť aj nejakým prekážkam resp. bolo pre teba niečo ťažšie?

Nikdy predtým som si to neuvedomila, ale časový posun  šesť hodín bol pre mňa dosť náročný, pretože som veľakrát musela pracovať v noci. Keď som napr. bola na zasadnutí BR k ebole, šesť hodín som tam sedela pretože zasadnutia BR sú časovo neobmedzené a ak sa chce 30 štátov vyjadriť k danej téme, všetci musia mať právo hovoriť a ten čas samozrejme aj dostanú. Preto som nikdy nevedela  predvídať koľko bude zasadnutie trvať a koľko tam budem. Po šiestich hodinách som o ôsmej večer prišla na slovenské zastupiteľstvo a ešte som musela napísať správu pre slovenské ministerstvo, aby ju pracovníci ministerstva ráno, keď prídu do práce, mali ihneď k dispozícii.  Okrem toho som na začiatku stáže mala trošku problémy so slovenčinou, keďže som študovala  len po anglicky a už niekoľko rokov žijem v Škótsku. Pracovníci Stálej misie SR často používali rôzne skratky, napr. BR pre Bezpečnostnú Radu a ja som vôbec nevedela, čo to znamená. Možno to vyznieva smiešne, ale ja som sa vždy učila o Bezpečnostnej Rade ako o Security Council (SC) a nikdy som sa predtým nestretla so skratkou BR. Začiatky boli teda z tohto hľadiska trošku ťažké, no vďaka stáže sa mi veľmi zlepšila slovenčina.

Mala si možnosť nazrieť do vnútra obrovskej medzinárodnej organizácie OSN. Čo si myslíš o jej fungovaní? Je efektívna?

Myslím, že vďaka stáži som si vytvorila na OSN objektívny názor. Dovtedy som si myslela, že je to úžasná inštitúcia, ktorá zastupuje všetky štáty sveta, no momentálne už viem byť aj veľmi kritická, lebo som videla, ako funguje. Pri diplomacii je veľmi náročné byť absolútne efektívny, lebo diplomacia je o tom, že každý štát je aspoň teoreticky rovný inému. To znamená, že keď chce mať 30 štátov prejav v BR na tému eboly, príležitosť musia dostať všetky štáty, čo samozrejme vytvára istú neefektivitu. Na druhej strane, je podľa mňa veľmi dôležité, keď OSN pošle niekam do sveta misiu s medzinárodnou podporou. Demokratická hodnota takýchto rozhodnutí je neskutočne vysoká, keďže sa nej zhodli predstavitelia všetkých krajín. Z hľadiska fungovania je to teda veľmi zdĺhavé, no na druhej strane rozumiem, prečo to tak je.

Ako si trávila voľný čas? Stihla si spoznať aj New York?

Počas pracovných dní som nemala veľa voľného času. Veľakrát som plánovala, že sa po práci pôjdem pozrieť na Empire State Building, no nikdy sa mi to nepodarilo, keďže som bola vždy veľmi unavená a chodila som z práce neskoro. Cez víkendy som mala čas objavovať New York a navštevovala som skôr alternatívne vecí. Veľmi ma zaujal napríklad Highline park, z ktorého som bola nadšená. Ide o park vybudovaný len nedávno na bývalej trase metra, ktorý je nad zemou. Je to niekoľko kilometrov dlhý úsek, ktorý je premenený na park. Prechádzala som sa tam na promenáde a okolo boli stromy, rastliny aj staré koľajnice. Okrem toho som samozrejme videla aj klasické pamiatky napr. Sochu slobody, Ground Zero a podobne.

 

Piaty ročník súťaže o najlepšiu esej na tému rozvojovej spolupráce je organizovaná v rámci projektu Nadácie Pontis Globálna univerzita II: Podpora diskurzu rozvojového vzdelávania na vysokých školách, ktorý finančne podporila Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) z prostriedkov SlovakAid.