S dobrovoľníctvom vo firme začnite v malom. Má prinášať radosť, nie komplikácie

Môže firemné dobrovoľníctvo zlepšiť vzťahy na pracovisku? Môže prispieť k rozvoju zručností ľudí vo firme či zníženiu fluktuácie? Ako mať šťastnejších zamestnancov a zamestnankyne? Na všetky tieto otázky a mnohé ďalšie našli zástupcovia a zástupkyne firiem a organizácií odpoveď na Randevú s firemným dobrovoľníctvom – konferencii venovanej dobrovoľníckym aktivitám. V banskobystrickom 365.labb získali rady a tipy, ako začať s dobrovoľníctvom a ako k nemu motivovať osadenstvo spoločnosti.

V panelovej diskusii priniesli Miroslava Janušicová z IBM ISC, Marika Bradiaková zo Slovenskej sporiteľne a PhDr. Jana Dupáková z ZSS Senium nielen príklady z dobrej praxe, ale tiež odporúčania, ako s dobrovoľníctvom začať.  Zuzana Reľovská sa venovala téme Employee Wellbeingu a duševnej pohode zamestnancov a zamestnankýň.

Lepšie vnímanie pracovného prostredia a spokojnejší zamestnanci

Pocit väčšej zmysluplnosti v zamestnaní či lepšie vnímanie pracovného prostredia – aj to sú benefity, ktoré dobrovoľníctvo vo firmách môže priniesť. Väčšia spokojnosť ľudí na pracovisku vedie následne k nižšej fluktuácii, väčšej atraktivite značky a aj lepším pracovným výkonom.

Zuzana Reľovská z Wellbeing Advisory sa v rámci stretnutia venovala téme Workplace Wellbeingu alebo tiež možnostiam, ktoré majú zamestnávatelia pre skvalitnenie pracovného života zamestnancov a zamestnankýň. Zamestnávatelia často v rámci Wellbeing programov pomáhajú spracovávať stres a následné vyhorenie. Avšak nevyhnutné je zamerať sa na riešenie ich príčin. Medzi hlavné príčiny stresu a vyhorenia na pracovisku patrí neférový prístup, nadmerné pracovné zaťaženie, nejasné zodpovednosti, nedostatok komunikácie a podpory zo strany nadriadených, ako aj nerealistické časové požiadavky.

„Wellbeing zamestnancov by mal zahŕňať viaceré aspekty zamestnaneckej skúsenosti, ktoré podporujú celkové zdravie, spokojnosť a šťastie zamestnancov nielen v práci, ale aj mimo nej,“ povedala Z. Reľovská. Doplnila tiež, že tieto aspekty zahŕňajú fyzické zdravie, mentálnu pohodu, vzťahy na pracovisku a mimo neho, finančnú stabilitu, zmysluplnosť práce a pocit prijatia a akceptácie v rámci organizácie.

Zuzana Reľovská z Wellbeing Advisory

Práve k naplneniu pocitu prijatia môže výrazne prispieť spojenie s hodnotami organizácie, a to vrátane možnosti zúčastňovať sa na podujatiach, akými sú dobrovoľníctvo a aktivizmus, ktoré sú v súlade s hodnotami zamestnanca či zamestnankyne.

Pri organizácii dobrovoľníckeho podujatia je zásadné nebyť na to sám

Príležitosť inšpirovať firmy využili zástupkyne spoločností, ktoré majú dobrovoľníčenie už, takpovediac, vo svojej DNA. „Nie je to veda. Je to o tom nebáť sa a hľadať prieniky,“ opisuje proces výberu tých správnych organizácií pre spoluprácu na dobrovoľníckych aktivitách Marika Bradiaková. V aktivitách Slovenskej sporiteľne v Banskej Bystrici je dobrovoľníctvo a organizácia materiálnych a finančných zbierok súčasťou firemnej kultúry. Dobročinnosti sa venuje aj jej vedenie, ide príkladom a dobrovoľnícke aktivity zamestnancov oceňuje.

V nadnárodnej spoločnosti IBM podporujú aj dobrovoľnícke aktivity jednotlivcov. „Množstvo ľudí prichádza s vlastnými nápadmi,“ tvrdí Miroslava Janušicová a dodáva, že k vzniku dobrovoľníckej aktivity často stačí jeden koordinátor. Vďaka globálnemu nástroju – Benevity – u nich vie akýkoľvek zamestnanec vytvoriť aktivitu, do ktorej sa následne môže ktokoľvek z jeho kolegov zapojiť. Každá dobrovoľnícka hodina sa vďaka tomuto systému premení na 10$, ktoré môže človek darovať akejkoľvek organizácii. „Najjednoduchšie je zorganizovať zbierku. Je jednoduchá, má veľký dopad a robí ľudí šťastnými.“ M. Janušicová zdôrazňuje, že je dôležité si organizáciu takýchto aktivít nekomplikovať práve preto, že majú robiť ľuďom radosť. „Dôležité je začať v malom, inak je aj v dobročinnosti možné vyhorieť.“

„Stále sú na svete ľudia, ktorí majú dobré srdce,“ podotýka PhDr. Jana Dupáková z ZSS Senium. Čoraz častejšie sa totiž vo svojej organizácii stretáva s pomocou zamestnancov, ktorí sa rozhodnú pomáhať aj nad rámec firemného dobrovoľníctva. Čo však považuje z pohľadu organizácie za esenciálne, je správna príprava, komunikácia a schopnosť vyhodnotiť prínosy a hodnotu dobropráce.

Dušana Lahová (Nadácia Pontis), Miroslava Janušicová (IBM ISC), Marika Bradiaková (Slovenská sporiteľňa), Jana Dupáková (ZSS Senium)

Ako začať s dobrovoľníctvom

Pre úspešnú prípravu a realizáciu dobrovoľníckeho projektu je dôležité získať podporu manažmentu, vybrať vhodnú organizáciu pre partnerstvo, motivovať ľudí k účasti a odmeniť ich za ich pomoc. Nakloniť si manažment na svoju stranu sa môže javiť ako výzva, no dôležité je zdôrazniť prínos dobrovoľníckych aktivít pre spoločnosť a komunitu, ako aj pozitívny dopad na imidž firmy. Vhodným nástrojom môžu byť príklady úspešných dobrovoľníckych programov iných firiem, ktoré majú dobrovoľníctvo začlenené do svojej firemnej identity. Poslúžiť môže detailná analýza nákladov spojených s organizáciou akcie a očakávaných prínosov a je treba uviesť aj, ako aktivita prispieva k firemným hodnotám a cieľom.

Dôležitým krokom k úspešnému odštartovaniu dobrovoľníctva vo firme je i výber organizácie na spoluprácu. Okrem dôkladného prieskumu potenciálnych neziskových organizácií alebo komunitných projektov, môžete využiť možnosť spolupráce s Nadáciou Pontis alebo s regionálnym dobrovoľníckym centrom. Tie vám môžu pomôcť tak s výberom ideálnej organizácie, ktorá bude v súlade s očakávaniami, cieľmi aj hodnotami vašej firmy, ako aj s následnou koordináciou projektu. Možnosť, ako začať v malom je aj zapojiť sa do najväčšej dobrovoľníckej udalosti na Slovensku – Naše Mesto a prispieť tým ku skrášleniu prostredia vo svojom regióne.

A ako motivovať zamestnancov? Dobrovoľnícka aktivita prispieva k osobnému rastu, rozvoju zručností a budovaniu tímovej spolupráce. Je užitočné informovať o týchto benefitoch ľudí vo firme prostredníctvom komunikačnej kampane. Dobrovoľnícka činnosť by mala prinášať výhody pre všetkých zainteresovaných účastníkov a viesť k pozitívnym výsledkom. Dobrovoľnícka práca by sa nemala vnímať ako forma teambuildingu, pri ktorom nedochádza k reálnej práci. Dôležité je, aby všetci rozumeli, že sa zapájajú do pracovnej aktivity, ktorá im napokon poskytne pocit uspokojenia a zmysluplnosti.