S rastom celosvetovej populácie neodmysliteľne súvisí aj rozširovanie dopravného systému. Ten však má za následok vytváranie uhlíkových plynov. Podľa prieskumov, len samotná mestská doprava vyprodukovala v roku 2010 až 2 300 megaton CO₂, čo zodpovedalo takmer 25 % emisií v celom dopravnom odvetví. Ak nedôjde k zmenám v systéme, odhaduje sa, že do roku 2050 sa množstvo emisii zdvojnásobí (news.ucdavis.edu).

Koncom septembra vydala University of Carolina štúdiu A global High shift scenario. Autori M. Replogle a L. M. Fulton v nej načrtli dva scenáre. Prvý, business-as-usual, ponecháva súčasnú situáciu bez ďalších zásahov. Druhý, high-shift scenario, predpokladá investície vlád do rozvoja a skvalitnenia železničnej a verejnej dopravy, výstavby bezpečnej infraštruktúry pre chodcov, cyklistických pruhov a parkovacích miest pre bicykle, či prísnejšej kontroly vozidiel. Vlády by na tieto zmeny mali využiť finančné prostriedky, ktoré by boli inak určené na výstavbu ciest, parkovísk a parkovacích domov.

Ak by sa rozšírila a skvalitnila hromadná doprava a zaistila dostatočná bezpečnosť cyklistickej prepravy, ľudia by boli menej motivovaní zakúpiť si vlastné vozidlo. Podľa odhadiv by bol ich prírastok do roku 2050 o 50 % nižší, ako v prípade, ak by sa situácia nezmenila. V konečnom dôsledku by tento scenár do rovnakého obdobia priniesol zníženie emisií CO₂ o 40 %, čo sa rovná 1 700 megatonám CO₂.

Podľa portálu triplepundit.com investovanie do skvalitnenia verejnej dopravy umožní, po počiatočných nákladoch, ušetriť až 100 biliónov dolárov. Okrem finančných výhod, a zníženia emisií by tento scenár mal pozitívne dopady aj na ľudské zdravie. Odhaduje sa, že do roku 2050 by sa dokázalo zabrániť až 1,4 miliónu predčasných úmrtí ročne, ktoré sú zapríčinené inhalovaním smogu a toxických chemikálií z výfukov vozidiel. Tie spôsobujú astmu, respiračné problémy, kardiovaskulárne choroby či rakovinu pľúc.

Autorkou článku je Lucia Makýšová, stážistka v tíme zodpovedného podnikania Nadácie Pontis