V dobre fungujúcich spoločnostiach netrápi ľudí zdravotná starostlivosť, úroveň školstva ani väčšie sociálne problémy. Ľudí zaujímajú napríklad klimatické zmeny, preto tlačia na firmy, aby sa v tejto oblasti správali zodpovedne. Na Slovensku pôsobiace firmy však pociťujú tlak angažovať sa v iných, základnejších oblastiach, kde štát nezvláda svoje úlohy najlepšie. 

„Na Slovensku vo firemnej filantropii stále prevažuje zdravotníctvo alebo sociálne programy. Lidl napríklad kupuje inkubátory do nemocníc. Ak by to fungovalo dobre, mohli by rovnakými financiami podporovať niečo iné, venovať sa iným cnostiam,“ hovorí Michal Kišša, ktorý vedie oddelenie zodpovedného podnikania v Nadácii Pontis. 
„Ťažko môžu firmy dávať svoje prostriedky napríklad na kultúru, keď majú na stole desiatky žiadostí detí, ktoré potrebujú rehabilitáciu, alebo sa na ne obracajú rodiny s vážnymi sociálnymi problémami,“ dodáva. 
Nad rámec zákona. „Všetko, čo je nad rámec zákona, je firemná zodpovednosť. Firmy sa môžu zapájať do riešenia lokálnych problémov, ako je u nás napríklad zamestnanosť Rómov, alebo globálnych, ako sú klimatické zmeny,“ vysvetľuje M. Kišša. I keď tlak zákazníka nie je na Slovenku ešte veľký, aj firmy, ktoré v našej krajine pôsobia, majú opatrenia na šetrenie životného prostredia. „V Tescu mali pred niekoľkými rokmi projekt, v rámci ktorého zisťovali, či kamióny, ktoré im vozia zásoby, jazdia naozaj vyťažené. Podarilo sa im takto jazdy naprázdno znížiť o 18 percent.“ Často je to spojené s úsporou energií vo výrobe, zavádzaním nových, ekologickejších technológií. „V Kauflande vo všetkých obchodoch vidíte, že mraziace boxy majú zatvorené, aby neunikal chlad. Majú systém rekuperácie tepla. Z chladničiek zachytávajú teplo a smerujú ho späť do predajne, kde sa využíva na vykurovanie,“ opisuje M. Kišša. Ďalším príkladom je zachytávanie kysličníka uhličitého v pivovare Heineken v Hurbanove, ktorý potom spätne využívajú pri varení piva. Vo Volkswagene majú vo všetkých halách už LED osvetlenie. 
Ako je to ale s najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia, ako sú elektrárne, Slovnaft, U. S. Steel či SPP? „Aj tieto firmy investujú do technológií, ktoré znižujú emisie. Prísne ich však kontroluje aj štát. Tu občas dochádza k paradoxom. Čínske oceliarne majú konkurenčnú výhodu, lebo v ich krajine sú pravidlá menej prísne. Môžu mať preto nižšie ceny. Regulácie teda môžu, paradoxne, spôsobiť, že sa vypúšťa viac emisií, v Európe pre nízke ceny dovážanej ocele zatvorili už viacero oceliarní.“ Zodpovedne od A po Z. Bude teda napriek všetkému rásť to lacné a škodlivé? M. Kišša odpovedá, že to, čo je udržateľné, nemusí byť nevyhnutne drahé, naopak, je to dobrá investícia do budúcnosti. Veľký holandský výrobca potravinových a hygienických produktov Unilever si zaumienil, že sa prebuduje na najekologickejšiu firmu na svete. „Postupne do programu priraďujú jednotlivé produktové rady. Zmapujú celý proces, všetky dosahy – CO2, využívanie pesticídov a ďalšie. Výrobok potom redizajnujú.“ Na kečupe Hellmann’s je aj v slovenských obchodoch nápis, že pochádza zo zodpovedne pestovaných paradajok. „Zmenili aj obal tak, aby ste z neho celý obsah kečupu vytlačili. Majú čísla, že na celom svete takto ušetrili tony kečupu.“ Paul Polman, ktorý na pozíciu výkonného riaditeľa Unileveru nastúpil v roku 2009, vyhlásil, že je nevyhnutné z hľadiska dlhodobého rastu viesť udržateľný biznis. Unilever rastie napriek tomu, že cenovo nie sú výrazne vyšší ako konkurencia. 
Aj na Slovensku máme firmu, ktorá si všíma všetky aspekty výroby aj produktov – chce ponúkať za dostupnú cenu potraviny, ktorými pomáha ľuďom byť zdravšími. V Alfa bio majú vlastné studne, jazdia na autách so stlačeným zemným plynom a zamestnancom ponúkajú zdravé jedlo. „Aj medzi slovenskými firmami je príkladov dosť,“ hovorí M. Kišša. 
Féroví k za mestnancom? „Lokálne sa firma k svojim zamestnancom iba výnimočne správa veľmi zle, tlak na pracovnom trhu je veľmi veľký,“ opisuje. Už aj na východe, kde sú mzdy stále nižšie ako v iných regiónoch, sa to podľa neho zlepšuje. Viaceré firmy začali pracovať s Rómami, napríklad Whirlpool v Poprade. „Rómovia sú posledná veľká skupina dostupná na trhu práce. Nie je ľahké s nimi pracovať. Ale tam, kde im dajú šancu, vedia z nich vyťažiť dobrých zamestnancov,“ hovorí M. Kišša. Viaceré firmy to robia, siedmim firmám Nadácia Pontis v spolupráci s odborníkmi z príslušného regiónu vypracovala na budúci rok akčné plány, ako začať pracovať s konkrétnou skupinou nezamestnaných v ich regióne. Čo sa týka diverzity na pracovisku, Rómovia, teda národnostné hľadisko, nie sú jediný problém. „Na Slovensku je najväčší faktor diskriminácie vek. Firmy, ktoré sú na trhu dlhšie, napríklad dodávatelia elektriny, a majú vekovú skladbu vyššiu, si to už uvedomujú a začali pre starších zamestnancov vytvárať špeciálne programy,“ hovorí M. Kišša. 
Aj ľudia ako jednotlivci majú veľkú silu voči firmám. „Britskí občania bojkotovali Starbucks, pretože neplatil dane z aktivít v Británii, ale v daňových rajoch, offshore centrách. Vedenie firmy na to muselo reagovať v médiách,“ hovorí M. Kišša. 
Na Slovensku podľa neho zatiaľ chýba významnejší tlak verejnosti. „Ak sa za niečo postaví kritická masa, firmy zmenia prístup. Keď stratia 10 – 15 percent zákazníkov, tak to má na ne priamy finančný dosah.“ Stále platí, že na Slovensku v zákazníckom správaní rozhoduje cena. Pokiaľ je však cena rovnaká, prípadne iba o niečo vyššia, aj slovenský zákazník preferuje produkt s ekologickým a sociálnym aspektom. „V našom prieskume takto reagovala viac ako tretina ľudí, čo je už celkom vysoké číslo.“ Od firiem Slováci očakávajú, aby neklamali zákazníkov o svojich produktoch a aby neboli spájané s korupciou. „Z tohto prieskumu vyplynulo, že povedomie o firemnej zodpovednosti je celkom vysoké, 70 percent opýtaných už vedelo identifikovať zodpovedné firmy. Keď sme tento prieskum robili v roku 2008, ľudia si nevedeli so zodpovednosťou spojiť takmer žiadnu firmu,“ uzatvára M. Kišša.