Prežil útok Breivika, teraz pomáha bojovať proti extrémizmu
Bjørn Ihler v mladosti prežil teroristický útok. Osobná skúsenosť ho priviedla na cestu pomoci obetiam extrémizmu. Na tohtoročnom Impact Summite bude hovoriť, kam môže viesť popieranie inakosti a rozmanitosti, aj o tom, ako vytvárať priestor na dialóg v rozdelenej spoločnosti, či ako nájsť dôveru v ľudí a svet.
Mladý, iba 20-ročný Bjørn Ihler, bol 22. júla 2011 medzi asi 600 účastníkmi mládežníckeho tábora nórskej ľavicovej strany. Okolo pol šiestej popoludní sa ozvali výstrely. Tábor sa konal na nórskom ostrove Utøya a výstrely vyšli zo zbrane neonacistu Andersa Breivika.
Bjørn utiekol do lesa, kde našiel osemročného chlapca a vzal ho do úkrytu. Chlapec mal strach o svojho otca, ktorý na tábore slúžil ako strážnik. Chcel ho ísť hľadať, no Bjørn chlapca presvedčil, aby s ním zostal. Chlapcovho otca neskôr identifikovali ako jednu z obetí.
Keď počuli, ako sa výstrely približujú ich smerom, museli ísť ďalej. Utekali až na kraj ostrova. Bjørn s chlapcom odtiaľ videli helikoptéry a policajné lode, a začuli, ako na nich volá muž v policajnej uniforme. Hovoril im, že už je po všetkom, že sú v bezpečí. Vzápätí začal ten istý muž opäť strieľať. Bol to Anders Breivik, ktorý chcel v prestrojení pokračovať vo vraždení.
Bjørn mohol Breivikovi uniknúť iba skokom do ľadového jazera. Keď sa vynoril z vody, videl ako útočník mieri zbraňou priamo na jeho hlavu.
Bjørn dnes tieto momenty opisuje ako chvíle svojho najväčšieho strachu. Bol si istý, že v ten deň zomrie. Hovorí, že sa nebál útočníka, ale neznáma – nevedel, čo sa stane a aká bude smrť. Nedovolil však, aby ho táto životná skúsenosť zlomila. Práve naopak, svoj život zasvätil pomoci tým, ktorí prežili to, čo on a najmä úsiliu, aby sa podobné činy už neopakovali.
Ako predchádzať útokom?
To je otázka, ktorú si Bjørn začal klásť. Po úspešnom dokončení štúdia divadelného dizajnu v Liverpoole sa zapojil do mnohých projektov na boj proti násilnému extrémizmu a rozšíril si vzdelanie v tejto oblasti. V rámci svojej činnosti pracuje aj s bývalými extrémistami.
Bjørn založil spoločnosť Revontulet, ktorá pomáha predchádzať možným teroristickým hrozbám. Vytipujú špecifiká konkrétnej organizácie či firmy a na základe zberu dát a odborných analýz im poskytujú na mieru šité poradenstvo v oblasti bezpečnosti. Ponúkajú tiež informačnú službu, ktorej cieľom je podávať najnovšie správy z geopolitiky a protiteroristickej činnosti. Tá slúži zároveň ako výstraha možného nebezpečenstva v reálnom čase.
Rovnako sa podieľal na vzniku Kalifa Ihler Institute, ktorý sa venuje ozdravovaniu spoločnosti cez technologické inovácie, spoluprácu s médiami a vypracovávanie návrhov konkrétnych opatrení. Zameriavajú sa najmä na výskumnú činnosť a monitorovanie hrozieb. Vypracovali napríklad Mapu nenávisti (Hate Map), ktorá zachytáva prepojenia medzi aktivitami krajnej pravice, od rozdávania letákov až po násilné trestné činy. Cieľom projektu je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike a zdôrazniť súvislosti, ktoré nemusia byť na prvý pohľad zdanlivé. To pomáha mapovať, ale aj predpovedať trendy v rámci extrémistických skupín. Často sa totiž pri teroristických útokoch napríklad hovorí o tak zvaných “osamelých vlkoch”, no na základe podobností sa následne zistí, že útočníci sa inšpirovali inými násilnými činmi z minulosti alebo boli prepojení na neonacistické hnutia cez neoficiálne kanály.
Bjørn bol tiež súčasťou medzinárodnej bezpečnostnej spolupráce po útoku na Tepláreň. So svojím tímom sa snažili najmä zabrániť šíreniu útočníkovho manifestu.
Pôsobil aj ako predseda Globálneho internetového fóra na boj proti terorizmu a zapojil sa do siete Obama Foundation Leaders, združujúcej osobnosti, ktoré svojou prácou na lokálnej úrovni prinášajú pozitívne zmeny vo svojich komunitách či krajinách.
Rozmanitosť ako prevencia extrémizmu
V rámci svojej činnosti navštevuje Bjørn rôzne fóra a rozpráva o svojom zážitku. Zdôrazňuje, že na to, aby v spoločnosti panoval pokoj, musí v nej byť priestor pre diverzitu. Hrôzu, ktorú cítil tesne predtým, než mu guľka preletela pár centimetrov od hlavy, prirovnáva k strachu, ktorý poháňa násilníkov, akými bol aj Breivik.
Podľa Bjørna ide o strach z neznáma – pre niektorých ním môžu byť menšiny či odlišný spôsob uvažovania. Skutočnou odvahou preto Bjørn nazýva odvahu postaviť sa strachu z neznáma a prijať inakosť, ktorá nás obklopuje. Iba spoločnosť, v ktorej má každý svoje miesto bez ohľadu na to, kým je, totiž tvorí bezpečné prostredie pre nás všetkých.
Impact Summit je spolufinancovaný Európskou úniou.
