Absolvovali ste stáž v OSN v New Yorku. Aké boli vaše očakávania a bolo niečo, čo vás prekvapilo?

Ak mám byť úprimná, pred príchodom do New Yorku som vôbec netušila, čo mám očakávať. Nevedela som, čo bude mojou náplňou práce, len som tajne dúfala, že to nebude stereotypná kancelárska práca v podobe kopírovania a iných drobných administratívnych úloh. Preto som bola veľmi príjemne prekvapená, keď hneď v deň obdržania vstupnej akreditácie do OSN ma môj garant Michal Komada odprevadil na poobedné zasadnutie Bezpečnostnej rady k Jemenu a oznámil mi, že k stretnutiu bude treba napísať aj správu pre Ministerstvo zahraničných vecí. Keď som pochopila, že autorom tej správy mám byť ja, pocit miernej paniky bol výrazne prehlušený pocitom radosti zo zodpovednosti, ktorá mi bola zverená. Tiež som bola veľmi pozitívne prekvapená zo značnej dynamiky a flexibility mojej práce. Pod dynamikou myslím to, že každý deň som sa pohybovala medzi OSN a slovenskou misiou, chodila na rôzne zasadnutia a debaty, vďaka čomu práca nebola ani zďaleka monotónna. Flexibilita spočívala hlavne v tom, že som nemala žiaden rigidný program práce. Práve naopak, mala som slobodu výberu v tom, čomu sa chcem venovať.

Konkrétne ste stážovali na Stálej misii SR pri OSN. Čo si myslíte o slovenskom zastúpení a role Slovenska v OSN?

Myslím si, že je zrejmé, že rola Slovenska v OSN je celkom prirodzene obmedzená viacerými faktormi, ako napr. veľkosť ekonomiky, armádna vybavenosť alebo samotná veľkosť štátu, a aj keď v teórii sú si všetky štáty na pôde medzinárodných organizácií rovné, v praxi to tak nie je. Slovensko v súčasnosti nie je nestálym členom BR OSN, čiže nemôže ani navrhovať rezolúcie, ani priamo zasiahnuť do rozhodnutí BR OSN. Ale aj napriek tomu si naše zastúpenie v OSN dokázalo nájsť agendy, v ktorých Slovensko vyniká a presadiť svoje líderstvo v daných témach. Konkrétne mám na mysli reformu bezpečnostného sektora. Prvá otvorená debata v BR OSN na túto tému sa uskutočnila práve z iniciatívy Slovenska počas nášho nestáleho členstva v BR OSN v rokoch 2006-2007. Myslím si, že aj angažovanosť slovenskej diplomacie prispela k inštitucionalizácii uvedenej témy v rámci OSN. Dnes je reforma bezpečnostného sektora súčasťou mandátov viacerých misií OSN a na túto tému sa konajú pravidelné zasadnutia BR OSN – jedného som sa zúčastnila v auguste. Slovensko je dodnes stálym spolupredsedom Skupiny priateľov reformy bezpečnostného sektora na pôde OSN a naši zástupcovia tam odvádzajú skvelú prácu. Podľa mňa je práve toto cesta, ktorou môže Slovensko najviac prispieť medzinárodnému spoločenstvu – zamerať sa na konkrétne témy, v ktorých vynikáme, a v rámci ktorých máme čo ponúknuť a stať sa lídrom v týchto oblastiach.

Počas stáže ste sa sústreďovali hlavne na oblasť Blízkeho východu. Ako prebiehali rokovania, a akým konkrétnym témam ste sa venovali? 

Zasadnutia Bezpečnostnej rady môžu mať tri rôzne formy: buď ide o otvorené brífingy a následné otvorené konzultácie, ktorých sa môže zúčastniť ktorýkoľvek držiteľ vstupnej akreditácie do OSN, a v rámci ktorých môže vystúpiť každá členská krajina BR OSN. Druhou možnosťou sú otvorené brífingy, po ktorých nasledujú uzatvorené konzultácie členských krajín BR OSN a treťou formou sú uzatvorené brífingy s uzatvorenými konzultáciami. V praxi to pre mňa znamenalo, že počas otvorených častí som sedela priamo v BR OSN a počas tých uzatvorených som čakala v tzv. Quiet room, kým konzultácie skončia a kým z miestnosti vyjde debriefer, ktorý v skratke prerozpráva, o čom zástupcovia členských krajín BR OSN diskutovali.

Tematicky som sa venovala hlavne politickej a bezpečnostnej dynamike na Blízkom východe a v Afrike. Z konkrétnych tém môjmu pracovnému programu výrazne dominovala situácia v Jemene, tiež som pracovala na témach ako napr. eliminácia chemických zbraní v Sýrii, mierové operácie OSN, sexuálne násilie v oblastiach konfliktu, situácia v Libérii a iných. Keďže sa blížilo 70. valné zhromaždenie, tiež som pomáhala s vypracovávaním podkladov na bilaterálne stretnutia a s prípravou programu pre delegáciu p. ministra Lajčáka.

Študujete na Univerzite v Aberdeene, kde sa venujete aj rozvoju a rozvojovej spolupráci v Afrike. Mali ste možnosť venovať sa aj týmto témam v OSN?

Myslím si, že mesiac je krátka doba na to, aby som sa stihla naplno venovať dvom tak širokým oblastiam, ako je rozvojová spolupráca v Afrike a bezpečnostná dynamika na Blízkom východe a v Afrike. To som si uvedomila hneď na začiatku stáže, a keďže som toho názoru, že venovať sa jednej téme do hĺbky je určite lepšie ako povrchne pracovať na dvoch témach, rozhodla som sa stanoviť si prioritu na tú oblasť, ktorej som sa dovtedy venovala menej, a preto ma viac lákala. Avšak musím jedným dychom dodať, že nakoľko bol koncept mojej stáže veľmi flexibilný, akonáhle v programe OSN figurovala udalosť, ktorá ma zaujala, nič mi nebránilo v tom, aby som sa tam išla pozrieť. Z vlastnej iniciatívy som bola napríklad na otvorených debatách UN Women alebo na diskusii o kultúre mieru, ktorej sa zúčastnili Arun Gandhi a Ban Ki-Moon. Oba tieto eventy boli veľmi inšpiratívne a rozšírili môj rozhľad v rôznych oblastiach, ale boli to skôr moje extra aktivity a neboli priamou súčasťou mojej náplne práce (čo v praxi znamená, že som o nich nemusela písať správu).

Mali ste možnosť nahliadnuť do diplomatického diania v medzinárodnej inštitúcii. Čo si myslíte o jej fungovaní?

Voči OSN som bola vždy kritická, pretože si myslím, že je viacero oblastí, v ktorých sa jej fungovanie musí zefektívniť alebo zreformovať. Už dlho sa diskutuje o potrebnej reforme fungovania BR OSN, ktorej nutnosť sa podľa mňa potvrdila. Napr. keď v júli Rusko vetovalo návrh rezolúcie, ktorá mala uznať masaker z r.  1995 v Srebrenici za zločin genocídy a zároveň ho odsúdiť. Počas mojej stáže sa k tejto téme pri rôznych príležitostiach vyjadrila Veľká Británia, či Francúzsko, ktoré (zatiaľ len) neformálne navrhovali zrušenie práva veta v témach týkajúcich sa masových vrážd a genocídy.  Identifikovať problémy je síce jedna vec, no adresovať ich a následne odstrániť je už niečo úplne iné. Čiže aj keď je v medzinárodnom spoločenstve viac-menej konsenzus o potrebe zreformovať BR OSN a zefektívniť niektoré procedúry OSN, dosiahnutie konsenzu o konkrétnych reformách by bolo extrémne náročné. OSN nie je ani zďaleka dokonalou inštitúciou, ale som presvedčená, že aj napriek všetkým svojim nedostatkom poskytuje jedinečnú a nenahraditeľnú platformu pre prevenciu konfliktov a udržiavanie medzinárodnej bezpečnosti.

Museli ste čeliť aj nejakým prekážkam resp. bolo pre vás niečo náročné?

Keďže študujem v anglicky hovoriacej krajine, som zvyknutá čítať aj písať po anglicky. Preto bolo pre mňa čiastočne náročné nabehnúť na písanie správ v slovenčine, ale keďže je to predsa len môj materinský jazyk, za pár dní to išlo bez problémov. Počas stáže som občas narážala na slovíčka a odborné výrazy, ktoré som poznala len v angličtine a mala som problém s ich prekladom, ale väčšinou sa ťažkosti vyriešili hneď po krátkom hľadaní v slovníku. Okrem jazykovej stránky boli pre mňa celkom náročne prvé pracovné dni, keď som výrazne cítila časový posun a chvíľu mi trvalo, kým som sa prispôsobila.

Mali ste možnosť mesiac prežiť v jednom z najmetropolitnejších miest na svete. Ako na vás toto mesto zapôsobilo?

Ja viem, že je to klišé, ale atmosféra New Yorku je naozaj neopísateľná, je to úžasné mesto nekonečných možností. Mesiac ani zďaleka nestačil na to, aby som tú metropolu poriadne spoznala, no na zamilovanie sa do nej mi stačilo pár večerov strávených v jedinečných rooftop baroch, či prechádzkami po Central parku. Spolu so stážistami z iných misií pri OSN sme cez deň sledovali dianie na pôde tejto vše obsahujúcej medzinárodnej inštitúcie a po nociach sa zžívali s vibrujúcim veľkomestom. Voľné večery a víkendy v New Yorku som si veľmi užívala – skoro rovnako ako prácu na slovenskej misii pri OSN.

Aké máte plány do najbližšej budúcnosti?

Hlavným bodom môjho programu na najbližšie dva roky je pokračovať v štúdiu na Univerzite v Aberdeene, s cieľom úspešne ho ukončiť v júni 2017. Popri tom sa budem aj naďalej venovať rôznym mimoškolským aktivitám, napríklad Českému a Slovenskému spolku, ktorý funguje pri Asociácií študentov Univerzity v Aberdeene a som jeho prezidentkou na akademický rok 2015-16. Cieľom spolku je na jednej strane spájať Čechov a Slovákov žijúcich v Aberdeenea na druhej strane oboznamovať študentov iných národností s našimi tradíciami a kultúrou prostredníctvom rôznych podujatí, ktoré na pôde univerzity organizujeme. Keďže moja tohtoročná stáž na Stálej misii SR pri OSN mi poskytla neoceniteľné skúsenosti, chcela by som na tomto základe stavať a počas budúcich akademických prázdnin v letných mesiacoch absolvovať ďalšiu stáž podobnú tej tohtoročnej (či už na pôde medzinárodnej inštitúcie, ústredia alebo zastupiteľského orgánu), avšak to je ešte len v štádiu plánovania.

Ovplyvnila táto stáž vaše očakávania a plány do budúcnosti? Bola podľa vás prínosná pre vašu budúcnosť?

Táto skúsenosť výrazne prevýšila všetky moje očakávania, bola pre mňa extrémne prínosná, či už v oblasti profesionálneho, ale aj osobného rastu a tiež do značnej miery vyprofilovala moje plány a ciele. Mala som možnosť aplikovať teoretické znalosti nadobudnuté počas môjho štúdia v praxi, stretnúť a učiť sa od mnohých šikovných a talentovaných ľudí a to všetko vo veľmi inšpiratívnom a energiou nabitom prostredí New Yorku.