Odborníčka na digitálne zručnosti: Je dôležité, aby aj deti vedeli, že majú moc robiť zmeny

Čo sú podľa teba zručnosti budúcnosti?

Za zručnosti budúcnosti považujem jednoznačne digitálne zručnosti, kritické myslenie a schopnosť adaptovať sa na zmeny. Technické povedomie a digitálne zručnosti dnes patria medzi základné požiadavky pre uplatnenie sa na trhu práce, keďže už takmer každé odvetvie sa digitalizuje. Digitálna gramotnosť pritom nezahŕňa iba schopnosť pracovať s počítačom, ale digitálne gramotní ľudia dokážu využiť technológie vo svoj prospech a zefektívniť tak svoju prácu. Poznajú nástrahy online sveta, dokážu vyhľadať informácie a posúdiť ich pravdivosť. Dôležité je preto rozvíjať aj kritické a analytické myslenie, ktoré je v súčasnosti nevyhnutné pre bezpečné a zodpovedné fungovanie v online svete.

Ako však dostať tieto zručnosti ku každému žiakovi?

Posledný rok iba potvrdil, aké dôležité miesto majú tieto zručnosti v každodennom živote. Vnímam, že v ich nadobudnutí stále zohrávajú dôležitú rolu vzdelávacie inštitúty. Tempo vývoja, rozširovania a využitia technológií v bežnom živote je totiž čoraz rýchlejšie. Štvrtá priemyselná revolúcia prináša mnoho technologických inovácií a je ťažké predpovedať, čo nás čaká o 10 rokov a na čo máme deti pripraviť. Preto je potrebné, aby boli deti flexibilné a snažili sa držať krok s vývojom.

Čo je to najdôležitejšie, čo sa deti naučia v treťom ročníku programu Budúcnosť INAK?

Pri tvorbe obsahu som sa zamerala najmä na efektívne a bezpečné využitie digitálnych technológií. Niektoré deti prichádzajú do prvého ročníka Budúcnosti INAK s tým, že s počítačom sa stretli iba v škole, a to raz za týždeň na hodine informatiky. Preto sa v prvom ročníku venujeme hlavne zoznámeniu s digitálnymi technológiami a základnej práci na počítači, ktorú využijú nielen v centre, ale aj v škole. Prvý rok je určený na dobehnutie rovesníkov, ktorí majú skúsenosti a na prekonanie strachu a odbúranie neistoty. Druhý rok je zameraný na rozvoj algoritmického myslenia. Je plný programovania v Scratch-i a tvorby zaujímavých projektov s micro:bitmi. V závere druhého ročníka si navyše deti vytvoria aj funkčný prototyp svojho projektu. V treťom ročníku sa zameriame na ďalší vývoj ich projektu, vytvoreniu web stránky a vizuálnej identity. Priestor máme aj na zoznámenie sa s technológiami ako napríklad 3D tlač, umelá inteligencia, virtuálna realita, blockchain, IoT (internet vecí) a robotizácia.

Čo potrebuje program zohľadniť v postpandemickej dobe, s čím ste ako tvorcovia obsahu na začiatku nerátali?

Nepočítali sme s prechodom na dištančné vzdelávanie a realizáciou všetkých stretnutí v online. Do obsahu sme preto zahrnuli aj nové témy zamerané na prechod do online sveta. Na druhej strane nám táto situácia priniesla aj príležitosť stretnúť osobnosti z iných krajín a miest ako napríklad astrobiologičku Michealu Musilovú, ktorá pôsobila na Havaji, alebo spisovateľa Daniela Heviera, ktorý sa pripojil zo susednej Bratislavy.

Prekvapil ma aj rozmach dezinformačnej scény a cyberhate-u. Myslím, že je to dôsledok chýbajúcej digitálnej gramotnosti ľudí, ktorí síce už vedia pracovať s počítačom na základnej úrovni, no chýba im kritické myslenie pre zhodnotenie pravdivosti informácií. Takisto chýba aj pochopenie, že napísaný komentár funguje ako vyslovené slovo, ktoré je zapísané a zapamätané naveky a číta ho mnoho ľudí. Pri písaní komentárov majú ľudia pred sebou neživý počítač či mobil, ich komentáre a myšlienky však majú väčšie a citlivé publikum. Tieto témy, rozoznanie hoaxov a etické správanie na internete sme mali aj pôvodne zahrnuté do programu, avšak v súčasnej situácii vnímame potrebu venovať sa im v ešte výraznejšej miere. Vnímame však aj pozitívnu zmenu v tom, že pandémia zrýchlila digitálnu transformáciu viacerých oblastí. A práve to potvrdzuje dôležitosť vzdelávania v tejto oblasti.

Čo deti potrebujú v dobe po pandémii? Prečo je potrebné dať vo vzdelávaní väčší dôraz na zážitkovosť?

Počas posledných mesiacov pandémie prevládali negatívne správy a emócie. Veľa ľudí stratilo člena rodiny, suseda či známeho. Ani netušíme, aký vplyv to môže mať na deti vstupujúce do puberty. Potrebujú si doplniť pozitívne zážitky. Treba dohnať to, čo zmeškali počas dištančného vzdelávania, kedy nemali spoločné prestávky, školské akcie ani výlety.

Deti budú v treťom ročníku pracovať na vlastnej sociálnej inovácii, ktorá by mala pomôcť riešiť problém v ich okolí či komunite. Ako scitlivovať mladých na potreby ich okolia a prečo je to dôležité?

V centre Budúcnosť INAK sú deti s rôznorodými potrebami a zázemím. Pri hľadaní riešenia problému pracujú spoločne v skupinách a identifikujú potreby, čo chýba a čo by dokázalo zlepšiť situáciu v ich komunite. Je dôležité, aby aj deti vedeli, že majú moc robiť zmeny a dokážu pomôcť sebe aj ostatným členom komunity. Ako inšpirácia tu môže slúžiť citát Anny Frankovej: „Aké je úžasné, že nikto nemusí čakať ani minútu, aby začal meniť svet k lepšiemu.“

Kto je Eva Klimeková?

Eva Klimeková je spoluzakladateľkou Mini Tech Institute, v rámci ktorého je garantkou kvality obsahu a autorkou vzdelávacieho kurikula programu Mini Tech MBA. Získala PhD. v odbore Teória vyučovania informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, pôsobila aj ako učiteľka informatiky na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Je členkou SPy o.z., spoluorganizátorkou konferencie PyCon SK a zakladateľkou EduSummitu. Pre program Budúcnosť INAK je odbornou garantkou oblasti digitálnych zručností.

Program Budúcnosť INAK v Nadácii Pontis strategicky rozvíjame vďaka hlavnému partnerovi Nadačnému fondu Telekom.

S Evou Klimekovou sa rozprávala Miriam Šelepová, projektová manažérka Budúcnosti INAK. Text je súčasťou série rozhovorov s odbornými garantmi programu, pomocou ktorej sa vám snažíme priblížiť, ako s deťmi v Budúcnosti INAK pracujeme, čo sa učia a na aké zručnosti dávame dôraz.