30. november 2011 – Je liberalizácia medzinárodného obchodu riešením pre upadajúce ekonomiky rozvojových krajín, alebo naopak len ďalšou hrozbou, ktorá môže prehĺbiť ich neuspokojivú a neľahkú pozíciu? Ako ovplyvňujú medzinárodné obchodné dohody hospodárske výsledky krajín tzv. tretieho sveta? A akú rolu v tomto procese zohrávajú veľkí medzinárodní hráči, akým je napríklad Svetová obchodná organizácia? Aj týmito otázkami sa zaoberá vo svojej knihe Pravda o obchode jej autor Clive George, ktorú Nadácia Pontis vydala v slovenčine. Okrem toho vám prinášame aj krátky rozhovor s Clivom.

Clive George pôsobí na Univerzite v Manchestri ako výskumník a konzultant na katedre životného prostredia. V minulosti pôsobil ako hlavný poradca Svetovej banky v otázkach hodnotenia vplyvu rozvojovej pomoci na Blízkom východe a v severnej Afrike, ale aj ako konzultant pre OECD, UNEP a iné medzinárodné agentúry. Vyprofiloval sa na popredného svetového odborníka v oblasti hodnotenia ekonomických, sociálnych a environmentálnych dôsledkov medzinárodných obchodných dohôd. Je autorom množstva odborných článkov a publikácií o trvalo udržateľnom rozvoji a medzinárodnom obchode. Od 10. do 14. októbra prednášal aj na vybraných slovenských univerzitách študentom. S Clivom Georgeom sa o jeho knihe Pravda o obchode: Skutočné dôsledky liberalizácie a jeho návšteve na Slovensku rozprával Phil Woolman, ktorý niekoľko mesiacov pôsobil v Nadácii Pontis v rámci programu demokratizácia a rozvojová spolupráca.

Ako vnímate to, že sa vďaka prekladu sprístupnila vaša kniha slovenskému publiku a aké boli reakcie na sériu prednášok, ktoré ste mali na viacerých slovenských univerzitách?  

Je mi cťou, samozrejme, veľmi sa z toho teším.  Myslím si, že reakcie na prednášky záležali od typu študentov. Prednášal som ľuďom, ktorí študovali rôzne odbory a zatiaľ medzi nimi neboli študenti s  ekonomickým zameraním. Tým budem prednášať práve dnes popoludní a nie som si úplne istý ako zareagujú, lebo veľa z toho, čo sa píše v knihe je naozaj vo výraznom rozpore k tomu, čo je dnes zaužívané v ekonomických teóriách. Pre tých, čo študujú politické vedy je táto téma samozrejme celkom zaujímavá, rovnako ako aj pre študentov medzinárodných vzťahov, pretože v súčasnosti sú trh a obchod výrazne centrálnym prvkom medzinárodných pracovných stykov. Takže celkovo vzaté, reakcie boli kladné.

Aké reformy by ste navrhli pre iniciatívu ‘Aid for Trade’ na vylepšenie a posilnenie jej rozvojovej agendy?

Ak by som mal byť úprimný, jednoducho by som ju zrušil! Predpoklad, že obchod sám o sebe pomáha rozvoju je, myslím si, úplne nesprávny. A ako asi viete, rozvojová pomoc bola v poslednom čase oslabená tým, že sa ju množstvo ľudí snažilo robiť z veľmi rozdielnych perspektív. Bol by som veľmi rád, keby nastalo pomerne veľké prehodnotenie toho, aké sú vlastne európske ciele v tejto oblasti, o čo sa usilujú a ako to dosiahnuť. Do tohto prehodnotenia spadá i problematika trhu, myslím si, že i v tejto problematike by sa malo znovu definovať, čo sa vlastne myslí pod ekonomickými reformami a ako sa nimi dá pomôcť rozvojovým krajinám.  

V knihe sa zmieňujete o konflikte medzi národnými záujmami a tými globálnymi. Myslíte si, že je príliš naivné očakávať, že obchodné rokovania budú niekedy v budúcnosti len okrajovými národnými záujmami a nie tými centrálnymi?

Áno, myslím si, že presne tak to je. Obchodné rokovania sú v skutočnosti naozaj rokovaniami. Základná ekonomická teória tvrdí, že všetko je úplne priamočiare: ak liberalizujeme trh  (čo sa nazýva aj voľným obchodom), budeme z toho všetci automaticky benefitovať.  V realite to tak samozrejme nefunguje, lebo obchodná politika jednotlivých krajín je prepletená s tradičnou, konkurenčnou medzinárodnou politikou. Nie je to síce politicky korektné povedať, ale je jasné, že keď vstupujeme do obchodných rokovaní, tak veľmi, veľmi tvrdo ideme za tým dosiahnuť naše národné ciele a sledujeme naše národné záujmy, ktoré sa niekedy zhodujú so záujmami našich obchodných partnerov a niekedy chceme len jednoducho dosiahnuť konkurenčnú výhodu pre našu krajinu, alebo, ako  v tomto prípade, Európu. Preto si myslím, že ak sa bavíme o globálnom záujme, je veľmi dôležité jasne zadefinovať, aké sú kľúčové globálne otázky, na ktoré by sa mala upriamiť medzinárodná pozornosť.

Preto musíme upriamiť pozornosť na vzťah medzi obchodnými rokovaniami a vyššie zmienenými vecami, pričom je zrejmé, že znovunastolenie stability globálnej ekonomiky je jeden z kľúčových faktorov v tomto procese (a toto nemusí nevyhnutne znamenať “liberalizáciu trhu”. Ozývajú sa ustráchané hlasy, ktoré tvrdia, že “uchýliť sa k protekcionizmu by bola katastrofa”, ale zároveň existuje veľa globálnych problémov, ktoré nás trápia, ako napríklad ceny potravín a ich bezpečnosť a podobne, ktoré by sa nedali vyriešiť ideou voľného trhu. To platí aj pre ďalšie globálne problémy ako je napríklad poľnohospodárstvo, dodávanie energií, klimatické zmeny a biodiverzita. Toto sú hlavné problémy, o ktorých by bolo dôležité prijať medzinárodnú dohodu, a tieto dohody nemusia mať nevyhnutne žiaden súvis s problematikou trhu.  Najprv musíme vyriešiť tieto problémy a až potom sa môžeme posunúť k vytvoreniu jasných pravidiel obchodovania, ktoré by mali byť v súlade s prijatými riešeniami na tieto kľúčové globálne problémy.