Bratislava, Praha, Viedeň, Budapešť či Varšava. Čo majú tieto mestá spoločné? V našom stredoeurópskom regióne stále prebieha živá diskusia o tom, či by firmy mali investovať do zodpovedného podnikania, a ak áno, tak koľko. Sú investície do férových a etických programov iba „pozlátkom“, ktoré odčerpáva firemné zdroje, alebo sú podniky vďaka zodpovednému biznisu finančne zdravšie a životaschopnejšie? Odpovede na túto otázku sme hľadali práve na CEE CSR Summit-e v Bratislave. V rámci hlavných prednášok sme sa tento rok bližšie venovali týmto témam: investície do udržateľných inovácií, Open Book Management, CSR reporting, behaviorálny dizajn.

Pozrite si fotogalériu zo summitu.

CEE CSR Summit je najväčšie a najstaršie podujatie o zodpovednom podnikaní v strednej a východnej Európe. Tento rok sa ho zúčastnilo 215 expertov na CSR, udržateľnosť, životné prostredie, komunikáciu či ľudské zdroje. Konferencia tento rok oslávila svoj 14. ročník a privítala účastníkov z 15 krajín sveta a zo 4 svetových kontinentov – Európa, Ázia, Afrika, Severná Amerika. Krátky sumár z hlavných prezentácií vám prinášame v tomto článku.

Ari Weinzweig, Zingerman´s: Každý zamestnanec v organizácii je dôležitý pre vybudovanie úspešného biznisu

„Biznis je ako šport. Ak nenaučíte všetkých základné pravidlá a princípy, bude to vyzerať, ako keby na ihrisku pobehovali trojročné deti,“ vysvetľuje Ari Weinzweig, majiteľ Zingerman´s – jednej z najúspešnejších malých firiem v Amerike. Ako však zabezpečiť, aby váš podnik fungoval ako ucelený ekosystém? Podľa Ariho je jasnou voľbou práve Open Book Management. Tento koncept je založený na myšlienke, že všetci zamestnanci, či už je to upratovačka, sekretárka alebo CEO, sú zapojení do riadenia organizácie. Pretože ako tvrdí Ari: „Ak ľudia pracujú v organizácii, kde nemajú prístup k informáciám, nemôžu robiť správne rozhodnutia.“ Prečo je však práve tento model takým mocným nástrojom?

Podľa Ariho je najväčšou výzvou pre väčšinu firiem vytvoriť obchodné modely, ktoré sú v súlade s hodnotami spoločnosti. Modely, ktoré umožňujú zdieľanie informácií, otvorenosť, transparentnosť a tiež vzájomnú spoluprácu medzi všetkými článkami vo firme. Jedným z dôležitých znakov Open Book Managementu je aj pravidlo, že všetci zamestnanci v organizácii by mali mať informácie o finančnej stránke podniku. Ako tvrdí Ari: „Veľa pracovníkov v podnikoch si často myslí, že ich biznis zarába veľké množstvo peňazí. V rovnako momente však často riaditeľ spoločnosti sedí zúfalo v kúpeľni a rozmýšľa, z čoho zaplatiť účty. Je to ako keď futbalový tréner vie, že prehrávate, ale zvyšok tímu si myslí, že vediete o dva góly. Takto to proste nemôže fungovať.“

Ari je presvedčený, že každý v organizácii by sa mal naučiť myslieť ako líder a taktiež by mal rozumieť jazyku biznisu. „Ľudia sú kreatívni, inteligentní, vedia sa zapáliť pre správnu vec. Týmito vzácnymi zdrojmi však podniky často plytvajú. Zamestnanci sú tak zvyknutí myslieť iba sektorovo a nevedia si vytvoriť ucelený obraz o podniku,“ povedal Ari na summite. Spoločnosť Zingerman´s preto zapája do svojho príbehu úplne všetkých a delí sa s nimi o svoje úspechy i neúspechy. Lebo ako na záver povedal i Ari: „Nie je to len o číslach, je to i o príbehoch za nimi. Je to o ľuďoch, nielen o ziskoch. Niekedy sa biznisu darí lepšie, inokedy horšie. Prvým krokom je však vedieť sa o (ne)úspechy podeliť. Keď sa nám v Zingerman´s darí, chcem, aby oslavovali všetci.“

Elaine Cohen, Beyond Business: Reporting o udržateľnosti je vlastne zábava

Reporting o spoločenskej zodpovednosti firiem nie je len o leadershipe, ľuďoch v spoločnosti a ich životoch či o transparentnosti. Je to i o zábave. Ako tvrdí Elaine Cohen, konzultantka v spoločnosti Beyond Business: „Podniky by v dnešnej dobe nemali rozmýšľať o tom, či budú písať správu o ich spoločenskej zodpovednosti, mali by rozmýšľať nad tým, ako ju napíšu.“ A reporting môže byť naozaj kreatívny a atraktívny pre všetkých stakeholderov. Prečo by však firmy vlastne mali reportovať? Podľa Elaine je to najmä o zapájaní všetkých staheholderov a o budovaní dôvery. „Ak nezapojíte všetky zainteresované strany do procesu, ako sa môžu dozvedieť, čo sa vo vašej firme deje? Ak máte v podniku všetky dostupné informácie, prečo ich neprezentujete? Všetkým by ste tým mohli pomôcť. Je to o vytváraní hybnej sily, o inšpirácii a zvyšovaní engagementu,“ vysvetľuje Elaine.

Napriek vyššie uvedeným faktorom, mnoho firiem stále o svojich nefinančných ukazovateľoch nereportuje. Podľa nich nikto reporty nečíta, ich vydávanie je príliš nákladné a podniky nemajú dostatok relevantných dát. Ako však argumentuje Elaine: „Reporting nie je o nákladoch, je o vytváraní hodnoty. Ako chcete hovoriť o výkonnosti svojej firmy, keď sú všetky dôležité informácie tajomstvom?“ Podľa tejto konzultantky je vydávanie správ o udržateľnosti dôležité pre každú formu podnikania, pretože umožňuje všetkým zainteresovaným stranám prístup ku kapitálu, znižuje náklady, zvyšuje lojalitu zamestnancov a hlavne buduje dôveru. Napriek tomu podľa prieskumu KPMG dnes reportuje iba 45 % slovenských firiem. „Slovensko je však v tomto smere krajinou mnohých príležitostí. Je len na podnikoch, či ich dokážu správne využiť a získať vďaka nim konkurenčnú výhodu,“ dodáva Elaine.

Prezentáciu Elaine Cohen si môžete stiahnuť TU.

Sille Krukow, Krukow: Dnes už nestačí dať ľuďom znalosti a vedomosti, dôležitá je najmä správna architektúra ich voľby

Zmena ľudského správania sa začína vždy ambíciou toto správanie zmeniť. V prípade zákazníkov je táto úloha najmä v rukách podnikov. Podľa Sille Krukow, expertky na behaviorálny dizajn a majiteľky spoločnosti Krukow, existuje veľká priepasť medzi ambíciami a motiváciou ľudí, a ich skutočným správaním. „Ak chceme zmeniť konanie ľudí, nestačí, že ich budeme kŕmiť vedomosťami, dôležité je vziať do úvahy aj kognitívne faktory. Práve týmito aspektmi sa zaoberá behaviorálny dizajn, ktorý umožňuje robiť ľuďom správne rozhodnutia, ktoré sú navyše zodpovedné a ekologické,“ vysvetľuje Sille.

Podľa tejto expertky je ľudské správanie kontrolované dvomi systémami – reflexívnym (odzrkadľujúcim) a automatickým. „Pod prvým z nich možno rozumieť vedomé správanie, kedy zoberieme do úvahy naše vedomosti a znalosti a premeníme ich na niečo, čo má zmysel. Práve reflexívne správanie z nás robí inteligentné bytosti. Treba si však uvedomiť, že tento systém správania je príliš náročný, oberá nás o energiu, čím sa nám znižuje i cukor v krvi. Práve preto preferujeme v 90 % nášho času správanie automatické,“ vysvetľuje Sille. Toto správanie je založené na ľudských zvykoch, inštinktoch a strate kognitívneho vnímania. Toto správanie je najväčšou výzvou pre firmy. Ako ho efektívne ovplyvniť? Jednou z možností je správna architektúra voľby. Pod touto architektúrou môžeme podľa Sille rozumieť všetko, čo ovplyvňuje naše rozhodnutia. Jej hlavným cieľom je predpovedať ľudské chyby a interaktívnou cestou ich efektívne eliminovať. Správne rozhodnutia totiž mnohokrát nie sú vykonané kvôli bariéram v rozhodovaní: sociálnym (nasledujeme správanie väčšiny), fyzickým (kôš je veľmi ďaleko na to, aby som doň vyhodil odpad) alebo psychologickým (rozhodovací proces je veľmi náročný, preto preferujeme rýchle riešenia). „Zákazníci chcú lepší svet, dôležité je však, ako podniky dokážu zasiahnuť v momente ich voľby,“ dodáva Sille.

Prezentáciu Sille Krukow si môžete stiahnuť TU.

Stephen Mooney, Synoptica: Udržateľné inovácie môžu zmeniť svet k lepšiemu

„Biznis by mal fungovať ako ekosystém, ktorý je vyrovnaný. A udržateľnosť by mala byť jeho hlavnou hnacou silou,“ tvrdí Stephen Mooney, majiteľ spoločnosti Synoptica. Podľa tohto experta rovnakým tempom ako rastú ľudské potreby z hľadiska využitia prírodného kapitálu, rastú aj tlaky na jeho obnovu a udržateľnosť. S nákladmi spojenými so zhoršujúcim sa stavom ekosystémov rastie aj environmentálne povedomie spotrebiteľov. Práve tieto tlaky vytvárajú obchodné príležitosti pre spoločnosti, akou je Synoptica. Synoptica umožňuje malým a stredným podnikom prijímanie udržateľných inovácií a tiež hľadať špecifické riešenia, ktoré im umožnia zlepšiť ich biznis. „Spoločnosti môžu využitím udržateľných inovácií meniť svet k lepšiemu. Musia sa však na ne pozerať z rovnakej perspektívy ako na finančnú zodpovednosť,“ vysvetľuje Stephen. „Udržateľnosť je tiež skvelým nástrojom ako odstrániť korupciu z verejného i podnikateľského sektora,“ dodáva.

Stephen vidí aktuálne veľké príležitosti napríklad v investíciách do tzv. smart cities (inteligentných miest). Táto oblasť podľa neho tvorí globálny trh s objemom 1,5 bilióna dolárov, a to naprieč mnohými technologickými odvetviami.

Podľa Stephena by veľa environmentálnych problémov dokázali vyriešiť i start-upy. Ale mnohé z nich nevedia, ako správne artikulovať ich ciele, aby sa dostali pred správnych ľudí. Ďalšou chybou start-upov je podľa neho i fakt, že nechcú veľa svojich činností outsourcovať. Ako hovorí Stephen: „Každá výzva v biznise je iná. Nikdy sa nemôžete naučiť všetko, ani nikdy nemôžete urobiť všetko. Aj start-upy musia outsourcovať svoju prácu. Musíte vedieť, čo je najdôležitejšie pre váš biznis a na ostatné činnosti si nájsť vhodný tím. Ani Facebook nie je len o Zuckerbergovi. Je o Zuckerbergovi a jeho tíme.“

Prezentáciu Stephena Mooneyho si môžete stiahnuť TU.

CSR Cafeteria: Summit spestrili aj diskusie za okrúhlymi stolmi 

Účastníci summitu zasadli aj za obľúbené diskusné stoly v rámci CSR Cafeterie, kde sa venovali lokálnym témam, ako napr. elektromobilita a udržateľné mestá, ženy v biznise, reporting, firemná kultúra či zamestnávanie ľudí bez domova. CSR Cafeteria otvorila 12 aktuálnym tém, pričom diskusiu v rámci každého z okrúhlych stolov viedol expert z popredných firiem na Slovensku či zo zahraničia. Účastníci konferencie riešili prípadové štúdie so zástupcami spoločností GSK Slovensko, Deloitte, Pivovary Topvar, Synoptica, Slovenská sporiteľňa, ZSE a ďalšími.

Závery jednotlivých diskusií si môžete prečítať TU.