Filantropia v detskej izbe: Ako viesť deti ku konaniu dobra

„Prvýkrát otvárame tému detí a filantropie. Búrame tradičné predstavy o tom, kto to je filantrop a čo je to filantropia,“ povedala hneď na úvod diskusie výkonná riaditeľka Nadácie Pontis Martina Kolesárová. Podľa nej môžeme už dať slovu filantropia v súčasnosti iný obsah – dá sa o nej uvažovať ako o angažovanosti či jednoducho ako o konaní dobra.

„Filantropia je na Slovensku vnímaná tak, že človek dáva vtedy, ak má toho strašne veľa. Toto je podľa mňa veľmi skreslený a zlý pohľad,“ myslí si riaditeľ ekonomického think tanku INESS Richard Ďurana. Odporúča nepozerať sa na filantropiu cez optiku podpory, keď darcovi ostanú zdroje navyše, ale radšej ako na integrálnu súčasť nášho života – jednoducho, nedávať len vtedy, keď nám ostane niečo navyše, ale zaradiť ju medzi svoje bežné činnosti.

Prieskum medzi účastníkmi a divákmi online diskusie.

Ako ísť príkladom

Ako teda priviesť k filantropii aj svoje ratolesti? „Môžem deťom rozprávať, že treba chodiť do prírody, ale keď sedím cez víkend pred televízorom, deti na to nenalákam. Treba demonštrovať vlastné preferencie a ísť deťom príkladom,“ hovorí Richard Ďurana s tým, že jemu osobne sa zároveň osvedčilo deťom vysvetľovať, prečo podporuje konkrétne aktivity a projekty. Objasňuje im, ako fungujú a ako by svet vyzeral bez nich.

Výtvarníčka a spoluautorka detského časopisu Bublina Ivana Šáteková zase tvrdí, že u nich doma sa na filantropiu veľmi programovo nezameriavajú. Podľa nej ide o prirodzené nastavenie v rodine.

„Nežijeme egoistickým životom. Na Mikuláša sme sa rozprávali s naším dieťaťom, ktoré išlo nakoniec samo bez reptania polovicu svojho vrecka so sladkosťami odniesť kamarátom v karanténe. Vedieme syna, aby nebol zameraný len na seba. Snažíme sa mu otvárať obzory.“

Kedy je ten správny čas

Počas diskusie sa tiež riešila otázka, kedy a v akom veku sa treba s deťmi o filantropii začať rozprávať. Lektorka Efektívneho rodičovstva Martina Vagačová tvrdí, že na to nie je jednoznačná odpoveď – deti sa učia z toho, ako žijú samotní rodičia.

„Pokiaľ malé dieťa pri debate neodchádza od stola, zrejme o tom chce počúvať. A chce o tom počúvať, pretože je rodič autentický,“ vysvetľuje. „V školskom veku je to jasnejšie. Deti si už napríklad uvedomujú aj to, ako vnímame Vianoce. Že je to skôr o darovaní radosti. Podporovať však niečo vedome v zmysle, že by na to deti mohli prispieť aj peniazmi, prichádza do úvahy až vtedy, keď s nimi deti reálne narábajú a keď ich vedia aspoň dobre spočítať, určite nie skôr,“ odporúča.

Z vreckového posielajú euro na dobrú vec

Filantropia je v tomto úzko spätá s finančnou gramotnosťou detí. „My sme to v škôlke podchytili cez výmenný obchod s Pokémon kartičkami. Náš syn skoro všetky rozdal, tak sme ho museli naučiť, aká je hodnota kartičiek,“ dáva príklad Ivana Šáteková.

Mnoho rodičov väčších detí používa ako pomôcku na narábanie s peniazmi vreckové. Richard Ďurana ho dáva svojim starším deťom, 9-ročnej dcére a 11-ročnému synovi. V nedeľu večer si spolu sadnú k stolu a každé dieťa dostane 10 eur na týždeň. Má to však háčik. Päť eur im otec strhne za bývanie, stravu a ošatenie.

„Robím to kvôli tomu, aby vedeli, že neexistuje nič ako obed zadarmo a že všetko má svoju cenu. Jedno euro im ďalej strhnem na štúdiá, aby pochopili časovú hodnotu peňazí, a teda že niekedy v budúcnosti sa im môžu zísť peniaze, ktoré si teraz odkladajú. A jedno euro ešte posielajú organizácii Cesta von na projekt Omamy,“ opisuje Ďurana. Organizáciu, kam posielajú svoje jedno euro, vybral za deti zatiaľ sám, no to sa zrejme v budúcnosti zmení.

Podľa Martiny Vagačovej je dôležité rozprávať sa s deťmi aj o ich vlastných rozhodnutiach a poznať ich súkromnú logiku. „Dôležité je učiť ich, že to nie je o tom hocijako rozdávať, ale že pri tom treba cielene rozmýšľať,“ uzavrela odborníčka.

Celú diskusiu si môžete pozrieť a vypočuť aj zo záznamu.