Denne nakupujeme v obchodoch a sme obklopení rôznymi produktmi. Len málokedy si uvedomujeme, ako vplývajú na naše zdravie alebo životné prostredie. Či už je to džús, šampón, nový koberec, oblečenie, auto alebo dom, v ktorom bývame – to, ako ich firmy vyrábajú a odpady, ktoré z nich vznikajú, veľa ovplyvňujú. Práve na to sa snaží upozorňovať holandská strategička Diana den Held, ktorá sa venuje už niekoľko rokov princípom obehovej ekonomiky Cradle to Cradle. Sama o sebe tvrdí, že je typická Holanďanka so všetkými stereotypmi. Vlastní dve veterné vrtule a vo svojom iPade má aplikáciu, ktorá ukazuje, koľko energie jej malé turbíny produkujú.

Inovácie a ekodizajn budú čoraz dôležitejšie

Princíp Cradle to Cradle spočíva v tom, že firmy nevyrábajú menej škodlivé produkty, ale také, ktoré zlepšujú prostredie okolo nás. Hoci sa stále svet orientuje na biznis, v dnešnej dobe sa už firmy čoraz viac snažia renovovať, recyklovať a opätovne využívať existujúce materiály alebo dostať odpad späť do výroby. „Dobrý ekodizajn výrobkov, inovácie a návrat materiálov späť do výroby môže priniesť firmám veľké úspory. Práve na to by sa firmy mali čoraz viac sústrediť,“ zdôraznila Holanďanka počas seminára o obehovej ekonomike, ktorú organizovalo Business Leaders Forum a Nadácia Pontis.

Diana den Held upozornila, že vďaka konceptu Cradle to Cradle by sme v Európe mohli ušetriť nemalé peniaze. „Keď niečo, čo nám už neslúži, vyhodíme do odpadkového koša, málokedy si uvedomíme, že daný materiál má stále svoju cenu. Európska únia nedávno zverejnila štatistiku, ktorá hovorí, že ak by odpad niektorých firiem využívali vo výrobe ďalšie firmy, mohli by sme tak ušetriť 1,4 miliardy eur ročne,“ zdôraznila.

Príklady zo Slovenska

Už aj na Slovensku máme niekoľko príkladov, ako firmy využívajú odpady alebo ušetrenú energiu. Automobilka PSA Peugeot Citroen v Trnave dnes napríklad využíva teplo z lakovne a lisovne na vykurovanie svojich budov. Spoločnosť PR Krajné zasa recykluje technické textílie zo starých áut a vyrába z nich protihlukové steny či teploizolačné dosky. Až 15 % odpadu z textílií je však po úprave opätovne využívaných v nových autách, čím sa kruh uzatvára. Spoločnosť Vetropack ako jediná na Slovensku ponúka výrobky z recyklovaného skla.

Ak vieme, z akých materiálov sa produkty skutočne zložené, otvára sa nám veľa možností. „Produkt, ktorého zloženie dobre poznáme, potom môžeme ďalej recyklovať, znovu používať alebo predávať,“ tvrdí Holanďanka. Aj preto firmy potrebujú stratégiu, ako efektívne využívať materiály namiesto toho, aby z nich vytvárali odpad. „Mali by sme oveľa viac rozmýšľať nad tým, ako produkty vyrobiť tak, aby sme vopred vedeli, kde skončia a ako ich môžeme ďalej využiť,“ povedala. Hlavným cieľom by malo byť, ako nadizajnovať produkty okolo nás, aby boli nášmu zdraviu a planéte prospešné.

Produkty, ktoré škodia

„Ak sa presťahujete do nového domu, nájdete tam napríklad tapety od ľudí, ktorí v ňom bývali pred vami. Sú suché, plné prachu a chemikálií. Ľudia, ktorí bývali pred vami vo vašom dome doslova dýchali svoje tapety a tento fakt má za následok vnútorné znečistenie vzduchu,“ vysvetlila.

Oblečenie, ktoré si kupujeme alebo minerálne vody či nápoje v plastových fľašiach, sú plné chemikálií. Tým, že plastovú fľašu opäť používame a napĺňame vodou, ju opäť len kontaminujeme. Aj na to upozornila Diana den Held. Second hand oblečenie je stále in, pretože tým, že ho ľudia používajú, z neho už veľakrát „doslova vymyli“ všetky chemikálie. „Dokonca existuje prieskum, ktorý ukázal, že mladšie deti, ktoré zdedili oblečenie po starších súrodencoch, majú oveľa menej problémov súvisiacich s kontaminovaným oblečením,“ povedala Holanďanka.

Inšpirácie zo zahraničia

Príkladov, ktoré fungujú na princípe obehovej ekonomiky, je v zahraničí veľa. Firma AkzoNobel napríklad vyrobila farbu, ktorá čistí vzduch. „Keď si predstavíme farbu, často zapácha a musíme otvoriť okná, aby sme miestnosť vyvetrali. Firme sa podarilo z farby vyrobiť produkt, ktorý neškodí zdraviu a životnému prostrediu. Je v nej totiž baktéria, ktorá transformuje formaldehyd,“ vysvetlila Holanďanka.

Kobercová spoločnosť Desso zasa vyrobila koberec, ktorý čistí vzduch. „Ľudia, čo trpia astmou, môžu uprednostniť linoleum. Prach sa z neho ľahko umyje, lenže zvonku sa opäť rozvírený dostane späť. Firma v spolupráci s Astma Foundation vyvinula koberec, ktorý dokáže pohltiť a zlikvidovať prach.“ Navyše, Desso začala pred dvoma rokmi spolupracovať s firmou Philips a vytvorili svetlo prenášajúce koberce, ktoré dnes testujú na letiskách. „Ak sa na letisku zmení brána, podlaha sa premení na smerovník, ktorý vám ukáže, kadiaľ máte ísť. Podobne to funguje aj v hoteloch. Ak chcete ísť v noci do kúpeľne a nechcete nikoho rušiť, malý smerovník vám ukáže cestu na toaletu.

Holandská spoločnosť Mosa Tiles napríklad prišla s nápadom dlaždíc a kachličiek, ktoré je veľmi jednoduché odstrániť namiesto toho, aby sa rozbíjali, čím sa dajú opäť použiť inde. Spoločnosť Herman Miller prišla s nápadom stoličiek, ktoré sa dajú rozobrať do 15 minút, materiály zrecyklovať a využiť na podobný účel. Veľká lodná spoločnosť Maersk takto vyrába svoje prepravné lode. „Vedia, že za 30 rokov na trhu nebude dostatok ocele a iných materiálov a takto dokážu kontrolovať potrebné suroviny.“ Podobne je to aj s budovami, v ktorých pracujeme alebo žijeme. Čoraz viac sa na nich budeme pozerať inak. Veď pestovanie na terasách či strechách domov alebo veterné turbínky už dnes nie sú ničím výnimočným.