Doposiaľ najhorúcejšie európske leto z roku 2003 spôsobilo viac ako 35-tisíc úmrtí a ekonomiku ochudobnilo o viac ako 12 miliárd eur. Superbúrka Sandy v roku 2012 spôsobila na východnom pobreží USA škody za niekoľko miliárd dolárov a okrem toho zapríčinila výpadok elektriny, ktorý na tri dni „zatemnil“ newyorské domácnosti a finančné srdce Manhattanu. Nové odrody vína sa pestujú vo Veľkej Británii alebo Švédsku, zatiaľ čo vinárske oblasti na severe Talianska nebudú mať tento rok takmer žiadnu úrodu.

Čoraz častejšie sme svedkami zmien počasia, ktoré ohrozujú ľudí, ich životy a majetky, a ovplyvňujú aj podniky, ktoré v daných oblastiach podnikajú.

Vedci sa zhodujú na tom, že zmeny klímy sú neodvrátiteľné. Vieme ich iba spomaliť, nie zastaviť. „Výkyvy počasia sa stali novým trendom, ktorý zasahuje viaceré sektory hospodárstva, akými sú napríklad doprava, stavebníctvo, poľnohospodárstvo či vinárstvo. Musíme zmeniť náš uhol pohľadu a prispôsobovať naše aktivity vyšším teplotám, nižším zrážkam či silnejším vetrom,“ zdôraznil expert na adaptačné politiky a odolnosť firiem voči klimatickým zmenám z britskej konzultačnej agentúry Acclimatise Piero Pelizzaro. Piero hovoril o dopadoch zmien klímy na biznis na seminári Adaptácia firiem na klimatické zmeny, ktorý Business Leaders Forum pri Nadácii Pontis v spolupráci s Východoslovenskou energetikou zorganizovali 25. septembra v Košiciach.

„Turistické stredisko, ktoré zápasí s nedostatkom snehových zrážok, môže teplejšie podnebie využiť ako príležitosť a zamerať sa na letnú sezónu namiesto zimnej. Výrobcovia piva môžu náchylné letné odrody jačmeňa nahradiť odolnejšími ozimnými. Firmy tiež musia plánovať v dlhodobom horizonte. Po záplavách, ktoré Kodaň zasiahli v roku 2011, mesto plánuje infraštruktúru a výstavbu na 100 rokov dopredu,“ doplnil Piero.

Nečinnosť si už nemôžeme dovoliť. „Jedno euro investované do adaptácie ušetrí šesť eur, ktoré by boli potrebné na odstránenie škôd spôsobených klimatickou zmenou. Musíme zhodnotiť, do akej miery sme zraniteľní a čo sme schopní a ochotní urobiť, aby sme prežili v otepľujúcom sa svete,“ povedal na seminári pán Igor Vereš z Ministerstva životného prostredia SR. Klimatické zmeny tiež vníma ako príležitosť pre nový druh biznisu. „V súčasnosti je napríklad problém poistiť domácnosti v záplavovej oblasti alebo v regióne s hrozbou obmedzenia dodávok plynu. Je potrebné nájsť mechanizmus, ako aj tento majetok a životy ľudí chrániť,“ povedal.

Menej emisií a úspory zdrojov

Aj firmy podnikajúce na Slovensku si uvedomujú, že ich činnosť prispieva ku klimatickým zmenám. Mnohé však nemajú pripravené krízové opatrenia pre prípad ich zasiahnutia živelnými pohromami. Väčšinou sa zameriavajú na znižovanie svojich dopadov na životné prostredie.

VSE Holding výrazne podporuje elektromobilitu, vďaka ktorej je možné ušetriť až 45 % emisií v porovnaní s tradičnými automobilmi na spaľovacie motory. Výrobca piva, firma HEINEKEN znižuje svoju spotrebu vody a opätovne využíva odpadovú vodu. Do výrobného procesu vie firma vrátiť aj vznikajúce plyny CO₂. Okrem toho, pivovar v Hurbanove využíva 67 % jačmeňa od miestnych slovenských farmárov. Najväčšia maloobchodná sieť na Slovensku Tesco Stores znižuje svoju uhlíkovú stopu najmä vďaka intenzívnej spolupráci so svojimi dodávateľmi a optimalizáciou distribučnej siete. Najväčší pozitívny dopad na životné prostredie si reťazec sľubuje od minimalizácie plytvania s jedlom. Firma Dalkia vidí vysoký potenciál v úpravách energetického hospodárenia budov verejného sektora. Najväčší výrobca automobilov na Slovensku, firma Volkswagen Slovakia zasvätila efektívnemu využívaniu zdrojov a znižovaniu emisií a odpadov stratégiu Think Blue. Factory. V praxi sa prejavuje napríklad úpravou osvetlenia vo výrobných a kancelárskych objektoch, vetraním či pravidelnými energetickými auditmi.