Absolventky Budúcnosti INAK: Na klub máme skvelé spomienky. Z toho, čo sme sa naučili, ťažíme dodnes

Pracovali na projektoch, seba-prezentácii, učili sa, aké to je dosiahnuť v tíme stanovený cieľ. Spoznali digitálne technológie a nebáli sa za svoje nápady a návrhy aj postaviť, pracovať na nich a s hrdosťou ich predstaviť rodičom, expertom z biznisu či úspešným start-upistom.

V trnavskom centre sme po dlhšom čase mali vzácnu návštevu, podebatovali sme s trojicou alumni dievčat, dnes už so stredoškoláčkami Stelou Hanzelovou, Veronikou Zittovou a Lianou Kajanovou. Rozbehli sa zo svojej základnej školy do sveta, úspešne sa dostali na stredné školy, ktoré si vybrali.

Do priestorov trnavského klubu sa vraciate po dlhšom čase, už ako stredoškoláčky. S akými pocitmi?

Stela: S tými najlepšími! S ostatnými deckami sme sa v klube nasmiali, ale zároveň pracovali na veciach, ktoré pre nás veľa znamenali. Vrátiť sa sem mi pripomenulo chvíle s ľuďmi, s ktorými som si rozumela a cítila sa dobre. Pracovali sme, tvorili, oddýchli si, hrali sme sa. Hlavne sme tu našli bezpečné miesto, kde sme sa mohli zdôveriť, ak nás niečo trápilo, pričom nás nikto nesúdil.

Veronika: Rada sa v spomienkach vraciam k popoludniam v klube, spoločne sme tu trávili čas aj s tými kamarátmi, s ktorými sme priamo neboli v triede a nemali sme tak šancu sa vidieť. Aj keď sme pracovali na nejakých projektoch, tak sme si ten čas užili.

Liana: Veľmi rada spomínam aj na aktivity mimo klubu. Absolvovali sme spolu tábor, kde sme sa zblížili ešte viac, rozprávali sa o všetkom možnom a bolo nám super.

Čo dnes považujete za hlavnú pridanú hodnotu toho, že ste popri škole boli súčasťou Budúcnosti INAK?

Liana: Naučili a zdokonalili sme sa v prezentovaní, teda ako prezentáciu pripraviť, aj ako ju podať ostatným. To využívame aj na strednej škole. Učili sme sa, ako programovať mikrobity. Aj vďaka tomu som v tejto oblasti bola pri nástupe na strednú ďalej.

Veronika: Na veciach sme často robili v tíme a naučili sa, ako spolupracovať. Aj tí, ktorí sa báli zapájať, tu cítili podporu. Vzájomne sme sa podporovali a pomáhali si aj v skupinách. Nikoho sme nevynechávali a snažili sa na projektoch robiť spolu. Vďaka Budúcnosti INAK sme si vytvorili priateľstvá aj mimo našich triednych kolektívov a s viacerými sme vďaka klubu kamaráti dodnes.

Stela: Naučili sme sa plánovať, pracovali sme na projektoch a to sa každému veľmi zíde aj neskôr na strednej. No zároveň sme si vytvárali aj nové vzťahy. Nebolo to len o vzdelávaní. A veľkou pridanou hodnotou bola aj prítomnosť koordinátora, v našom prípade Dominiky. Zrazu sme mali niekoho, kto nebol učiteľkou, mali sme možnosť sa porozprávať o veciach neformálne, šla z nej skvelá energia a záujem. Veľa pre nás urobila, vždy nám zlepšila náladu a zaslúži si za to pochvalu.

Stela si pri rozhovore zaspomínala na letný tábor Budúcnosti INAK a bolo sa na čom zasmiať.

Ako vám účasť v programe pomohla pri výbere, resp. prijatí na strednú školu? 

Stela: Vždy som mala jasno v tom, že chcem ísť na pedagogickú školu. Viem však, že iní spolužiaci a spolužiačky, ktoré do klubu chodili a nevedeli, kam si dať prihlášku, našli v tejto veci pomoc práve tu. Dominika aj ďalší z Budúcnosti INAK sa nám v tejto veci venovali, viacerým sa tak podarilo vybrať si tú strednú školu, ktorá im najviac vyhovuje.

Na záver trojročného programového cyklu majú končiaci tretiaci a tretiačky Expo. Tam prezentujú svoje projekty pred rodičmi a partnermi nášho programu. Ako si na tento vrchol svojho trojročného pôsobenia v Budúcnosti INAK spomínate?

Veronika: Pamätám si, že sme sa na Expo dlhodobo pripravovali. Dostali sme zadanie a robili sme na projektoch a prezentáciách. Je tam množstvo výborných vecí, stretneme sa s ostatnými účastníkmi a účastníčkami z iných miest, zoznámime sa. Je pripravený program, rozhovory, rodičia aj učitelia vidia, na čom v kluboch pracujeme. Je to zároveň výborná vizitka programu pre tých, ktorí ešte nie sú rozhodnutí, či sa do neho zapoja.

Stela: Expo je silný moment, vyvrcholenie nášho snaženia. Končí sa základná škola a človek sa pýta, ako to všetko mohlo tak rýchlo ubehnúť. Mala som obavy z toho, že odchádzame na strednú a prídu noví ľudia, ale je skvelé, že aj po základne škole zostávame v kontakte.

Liana: Na Expo bolo treba pripraviť veľa vecí. Naučila som sa piecť muffiny (smiech). Takže aj plánovanie a príprava celého podujatia, vrátane catteringu a ostatných vecí je výbornou školou.

Veronika dnes už študuje na Strednej priemyselnej škole stavebnej. V centre Budúcnosti INAK v Trnave sa naučila aj to, ako pripraviť vlastnú prezentáciu.

Ak by ste mali dnes odporučiť mladším na druhom stupni, ktorí sa rozhodujú, či sa stať súčasťou programu Budúcnosť INAK, čo by ste im povedali?

Liana: Nech neváhajú. Aj doma som vždy rozprávala rodičom o zážitkoch z klubu, naši boli radi, že som si niečo zmysluplné našla a je to určite lepšie strávený čas, ako sedieť doma. A to najdôležitejšie na tom je, že človek robí niečo pre seba aj mimo školy.

Veronika: Ak majú tú možnosť, nech idú do toho, lebo je to asi najlepšie rozhodnutie, aké môžu urobiť. Veľmi dobre sa tu človek pripraví na ďalšie výzvy, ktoré ho čakajú. Nájdete tu ľudí, na ktorých sa môžete spoľahnúť a ktorí sú pripravení pomôcť. Je to nádherný priestor, z ktorého si odnesiete skvelé spomienky. Tie vám zostanú navždy. Budúcnosť INAK mi chýba a určite by som si to celé zopakovala ešte raz.