Moldavsko na ceste do únie

Moldavsko by už tento rok malo podpísať asociačnú dohodu smerom k integrácii do Európskej únie. Napriek tomu, že krajina dostáva najviac peňazí zo štátov EÚ na svete, krajina čelí mnohým problémom. Menej centralizácie, viac kompetencií pre miestnu samosprávu alebo ako angažovať občiansku spoločnosť, aby sa zaujímala o veci verejné – aj tieto otázky zaujímali Moldavcov z CALM (Kongres miestnych samospráv v Moldavsku) počas návštevy Slovenska.

„Decentralizácia a lokálna demokracia je pre Moldavsko ako bývalú sovietsku krajinu zásadná a kľúčová. Žili sme vo veľmi centralizovanom systéme. Je veľmi dôležité, aby sme to zmenili,“ hovorí Viorel Fjurdui, výkonný riaditeľ CALM, ktorý spolu s ďalšími kolegami prišiel na Slovensko v rámci spoločného projektu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Nadácie Pontis.

Samosprávy chcú väčšiu samostatnosť

CALM je nezávislá organizácia, ktorá združuje 600 miest a obcí v Moldavsku, ktoré pociťujú dôsledky centralizovaného riadenia zo strany štátu. „Ak v moldavskej spoločnosti a ekonomike badať náznaky veľmi krehkej demokracie, vo verejnej správe vládne takmer úplná diktatúra centrálnej štátnej správy,“ opisuje situáciu v krajine Alexandru Osadci z CALM. Miestnym samosprávam chýba inštitucionálna a finančná podpora. „Slovenská skúsenosť je preto pre nás dôležitá. Vieme, že nie je všetko ideálne, ale máme podobnú históriu. Urobili ste veľa reforiem, pokročili ste a ste niekoľko krokov pred nami,“ zdôrazňuje Viorel Fjurdui.

Moldavci podpísali dohodu o spolupráci

Moldavčania chcú čím skôr patriť do európskeho priestoru, preto sa zaujímajú o slovenské skúsenosti. ZMOS a CALM podpísali vo štvrtok päťročnú zmluvu o bilaterálnej spolupráci. „Pre Moldavsko je to historický deň, keďže Európsky parlament dal zelenú bezvízovému styku s Moldavskom,“ povedala Andrea Cox, programová manažérka Nadácie Pontis, ktorá má dlhodobé skúsenosti s prenosom slovenských skúseností v krajinách smerujúcich k demokracii. „Moldavcom sme sa snažili vysvetliť, ako môže spolupracovať samospráva a tretí sektor. Práve neziskové organizácie, ktoré plnia verejnoprospešný charakter a majú blízko ku komunitám, môžu byť pre mestá prínosom v načrtnutí konkrétnych riešení,“ dodala.

Pomoc moldavským samosprávam

Pri naštartovaní procesu decentralizácie a budovania demokracie na lokálnej úrovni sa rozhodlo pomôcť Slovensko, ktoré zaradilo Moldavsko medzi svoje teritoriálne priority v rámci programu oficiálnej rozvojovej spolupráce. „Pred 10 rokmi sme boli v podobnej situácii a preberali sme zahraničné skúsenosti. Teraz ich odovzdávame. Našim cieľom je pomôcť vybudovať v ich podmienkach samosprávu, ktorá dokáže iniciovať riešenia a súčasne na nich nájsť financie. Samosprávu, ktorá bude rešpektovaným partnerom pre štát a bude spolupracovať s občanmi, mimovládnymi organizáciami a podnikateľmi,“ povedal predseda ZMOS Jozef Dvonč.

Moldavci mali na Slovensku možnosť diskutovať na rôzne témy. Napríklad aj so zahraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom a analytikom globálnych trendov Jurajom Mesíkom o dôležitosti fungovania občianskej spoločnosti a mimovládneho sektora v krajine, ktoré v ideálnom prípade spolupracujú so štátom a s podnikateľmi. Okrem zaujímavých príkladov, ktoré sa týkali práce s ľuďmi bez domova (Depaul Slovensko), angažovania ľudí do dobrovoľníctva (Nadácia Pontis) či práce s marginalizovanými skupinami (Člověk v tísni), ich zaujímalo nastavenie legislatívy k 2% z dane na podporu miestnych mimovládok.

Pomoc z miest

Juraj Barát z Depaul Slovensko hovoril aj o tom, aké je dôležité začať dialóg s miestnou samosprávou. „Každá samospráva je taká, akí sú v nej ľudia. Pri začiatkoch práce s ľuďmi bez domova sme sa stretávali s rôznymi problémami, odmietaním zo strany verejnosti, dnes však spolupracujeme s mestom a pomáha nám veľa dobrovoľníkov,“ povedal. Tímea Stránka z Člověka v tísni tiež vyzdvihla dôležitosť angažovania sa mesta či starostu v projektoch, na ktorých organizácia robí. Príkladom je program bývania v rómskej osade v Kojaticiach, kde starostove nadšenie pohlo veľa vecí dopredu. Člověk v tísni má v Prešovskom kraji aj 5 komunitných centier, kde pracujú s ľuďmi v núdzi. „Samosprávy nám pomáhajú už len tým, že nám poskytujú priestor bezplatne,“ dodala.

O možných riešeniach pre Moldavsko hovorila aj Karla Wursterová, výkonná riaditeľka Medzinárodného vyšehradského fondu, ktorý prostredníctvom grantov podporuje spoločné kultúrne, vedecké a vzdelávacie projekty, výmenu mládeže a iné projekty v krajinách západného Balkánu a Východného partnerstva. Keďže Moldavsko je na ceste k podpisu asociačnej dohody s úniou a krajina sa chystá aj na voľby, fond sa okrem Ukrajiny viac zameria aj na užšiu spoluprácu medzi občanmi a inštitúciami v Moldavsku, Gruzínska či ďalších krajinách, ktorým pomáha.