Najväčšie prekážky pre podnikanie na Slovensku sú dlhodobo známe. Nedostatočná vymožiteľnosť práva, nedostatok kvalifikovaných zamestnancov a časté zmeny daňovej legislatívy. Existujú však aj podnikatelia, ktorí sa popri týchto prekážkach musia denne pasovať aj s oveľa vážnejšími bariérami. Sú to ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí napriek svojmu hendikepu dokážu dosahovať lepšie výsledky ako ich zdraví konkurenti. Je pravda, že na rozbeh a udržanie podnikania majú ľudia s postihnutím šancu získať viac peňažných príspevkov ako iní podnikatelia.

Ale taktiež platí, že prekonať nedôveru zákazníkov v ich služby a produkty je veľmi ťažkým bremenom a stojí ich sily navyše. Mnohí zo zdravotne hendikepovaných ľudí rozbehli podnikanie preto, lebo získať normálnu prácu mimo chránenej dielne a s plnohodnotnou náplňou sa im nepodarilo. To je aj prípad zrakovo postihnutého podnikateľa Romana Martinoviča z Ružomberka. S ukončeným vzdelaním zootechnika sa zamestnanie v odbore preňho nenašlo. Od roku 2005 preto prevádzkuje eseročku Opora, ktorá sa zaoberá predajom kompenzačných pomôcok pre nevidiacich. Aktuálne napríklad pripravujú vlastný softvér, ktorý rieši hlasové odčítanie obrazovky a ovládanie smartfónov s dotykovým displejom. Pred dvoma rokmi okrem toho spolu s nevidiacou kolegyňou otvorili čajovňu Aquila, ktorá prepája podnikanie s neziskovou organizáciou. Organizujú v nej rôzne podujatia pre deti aj dospelých. V priemere pätnásť mesačne. Aj preto ich podnik tento rok zvíťazil v online hlasovaní o Čajovňu roka. Prekonať nedôveru R. Martinovič nerád spomína svoju čajovňu v súvislosti s postihnutím. Podľa neho takýto imidž mnohým podobným podnikateľom, možno len s výnimkou hlavného mesta, škodí. „Nestačí presvedčiť zákazníka o kvalite ponúkaných služieb. Treba v ňom prelomiť pocit, že človek s postihnutím mu predsa nemôže poskytnúť také dokonalé služby ako jeho zdravý konkurent,“ vysvetľuje zmýšľanie väčšiny podnikateľ.

Predsudky zákazníkov voči podnikateľom s fyzickým hendikepom potvrdzuje na základe skúseností so sluchovo postihnutými podnikateľmi aj programový koordinátor Nadácie Pontis Juraj Récky. Problémy pri komunikácii s potenciálnymi zákazníkmi však podľa neho vznikajú skôr na konzumentskej strane. „Predstavte si situáciu, že sa chcete ísť dať ostrihať a zrazu zistíte, že kaderníčka je nepočujúca. Čo spravíte? Odhadom 80 až 90 percent ľudí sa otočí a ide si nájsť novú kaderníčku,“ hovorí J. Récky. Problém pre ľudí s postihnutím nastáva už pri hľadaní si klasického zamestnania. Firmy odrádza, že často musia upravovať celé pracovisko. Ako dodáva sluchovo postihnutá živnostníčka Petra Kavalcová z Trnavy, ľudia s takýmto hendikepom u firiem narážajú na obavy zo spôsobu komunikácie a z prípadnej zodpovednosti za rôzne pracovné úrazy. Preto sa rozhodla podnikať sama, a to v oblasti grafického dizajnu. Živnosť má od roku 2011. Medzi jej posledné aktivity patrí grafika detského tabla a každý štvrťrok vizuálne pripravuje lokálne noviny.

Známa byrokracia

Ďalšou veľkou prekážkou hendikepovaných podnikateľov je byrokracia pri získavaní a dokladovaní peňažných príspevkov. Situácia je tu podobná ako pri akomkoľvek vybavovaní podnikania. P. Kavalcová spomína na neochotu a nepripravenosť úradníkov. Veľakrát sa musela na úrady opakovane vrátiť s dodatočným potvrdením, ktoré jej predtým pri nejakej žiadosti nespomenuli. Tak ako ostatní podnikatelia, aj ona by uvítala jednotný online systém, ktorý by prepojil databázy štátnych inštitúcií a z ktorého by si napríklad na každom úrade vedeli rýchlo zistiť jej prípadné nedoplatky v Sociálnej poisťovni.

Problém je tiež neustála zmena pravidiel na získavanie príspevkov od štátu. R. Martinovič vysvetľuje, že u nich v čajovni príspevky opakovane potrebujú na kompenzáciu nižšieho výkonu zamestnancov a tiež v súvislosti so spomínanými predsudkami zákazníkov, ktorých je preto menej. „Štát sa správa v tejto oblasti veľmi nepredvídateľne. Raz nejaký nástroj vytvorí a onedlho, prakticky cez noc, ho zruší či zmení podmienky za behu. Na príspevky, ktoré inak veľmi pomáhajú, sa potom nedá vôbec spoľahnúť,“ tvrdí podnikateľ. Uvádza aj príklad, keď pri poslednej väčšej novele zákona o službách zamestnanosti zrazu zistili, že príjmy z príspevkov sa im výrazne znížia. To jemu a podobným podnikateľom zásadne nabúrava ich finančné plány.

Ľudia s postihnutím žiadajú najčastejšie o príspevok úrady práce. Tam môžu žiadať o príspevok na osobného asistenta či na zriadenie chráneného pracoviska. Finančné prostriedky na rozbeh a podporu podnikania im cez rôzne programy a granty ponúkajú i neziskové organizácie. Ľudia s priznaným invalidným dôchodkom tiež platia štátu nižšie zdravotné a sociálne odvody. Platí to pre zamestnancov i pre SZČO. Podľa J. Réckeho by však začínajúcim podnikateľom z tejto skupiny najviac pomohlo dobré poradenstvo a poskytovanie všetkých informácií na jednom mieste.

Dokážu vydržať

Podobne ako ostatní podnikatelia, aj tí s postihnutím narážajú na všeobecné prekážky. „Školský systém nás nenaučí, ako rozbehnúť podnikanie, vedieť konkurovať a uplatniť sa na trhu,“ opisuje P. Kavalcová. Popritom jej energiu od práce odoberá častá zmena zákonov a pravidiel podnikania. „Bola by som za, aby štát čo najmenej zasahoval do podnikania,“ hovorí živnostníčka. R. Martinovič k tomu pripája tému vysokých odvodov, či už v podnikaní alebo za zamestnancov. Podobne ako u ostatných začínajúcich podnikateľov, aj u hendikepovaných nie vždy zámery vyjdú. Ale tých, čo podnikajú dlhodobejšie, nie je málo. Podľa štatistík Nadácie Pontis, ktorá doteraz podporila päťdesiat nepočujúcich podnikateľov, stále z nich podniká zhruba polovica. Väčšina už niekoľko rokov. Ako konštatuje J. Récky, nie sú to žiadni milionári, skôr drobní živnostníci. Podnikať však skutočne chcú, inak by ich všetky prekážky už dávno odradili.

V zákazníkoch treba prelomiť pocit, že človek s postihnutím im nedokáže poskytnúť také dokonalé služby ako jeho zdravý konkurent.

Úľavy a príspevky pre postihnutých pracujúcich

Finančné príspevky na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím upravuje zákon o službách zamestnanosti, ktorý bol schválený v roku 2004. Zároveň upravuje aj podmienky zriadenia a fungovania chránenej dielne a poskytovanie príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť. V Bratislavskom kraji možno na jedného zamestnanca v chránenej dielni získať príspevok najviac vo výške štvornásobku priemernej mzdy v SR, najviac 4 342,56 eura, v ostatných krajoch to môže byť až 5,2-násobok, maximálne 5 645,32 eura. Príspevky sa vybavujú a schvaľujú na príslušných úradoch práce. Občan so zdravotným postihnutím si môže tiež cez úrad práce nárokovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Ľudia s priznaným invalidným dôchodkom (znížená schopnosť zárobkovej činnosti o minimálne 40 percent) platia nižšie zdravotné aj sociálne odvody, ak sú riadne zamestnaní, ale i pri práci na dohodu (nižšie odvody za nich hradia aj ich zamestnávatelia). Kto má priznanú najmenej 70-percentnú invaliditu, neplatí odvody na poistenie v nezamestnanosti vôbec. Nižšie odvody zdravotné i sociálne odvádzajú aj zdravotne postihnutí SZČO. Naposledy bola podpora pre podnikanie ľudí s postihnutím upravovaná väčšou novelou vlani v máji. Rezort práce aktuálne žiadne zmeny pre oblasť podpory podnikania postihnutých nepripravuje. Od septembra majú stúpnuť príspevky pre asistentov zdravotne postihnutých žiakov v školách.